Sú veci divné a nevysvetliteľné
Trenčín kino Metro, 18.30
Dospieť? Áron z Budapešti ešte ani pár dní pred tridsiatkou nevie, ako na to. Býva u rodičov, rodičia mu hľadajú prácu a vybavujú protekciu u svojich známych, rodičia sa starajú o to, aby poriadne jedol, rodičia sú zúfalí, keď im oznámi, že si len tak z ničoho nič kúpil letenku do Lisabonu a bude tam rok žiť. Koľko mu to ešte potrvá?
Komédiu o zadumanom, krehkom, melancholickom a vyrastenom dieťati nakrútil maďarský režisér Gábor Reisz ako svoj debut, a z bežnej ponuky filmov sa vyčlenil už tým, aký názov jej dal: Sú veci divné a nevysvetliteľné. Mal dostatok sebaistoty a cviku, aby nakrútil pevný a remeselne zvládnutý film so zápletkou pevne pri zemi, a pritom si ešte udržal túžbu inovovať filmový jazyk, odvahu zhmotňovať metafory a symboly, vnášať do príbehu jemnučké surrealistické prvky a pritom zostať totálne pri zemi.
Pokúšal sa dokázať, že čaro a poézia môže vzniknúť, aj keď vychádza z banalít, s ktorými majú iní režiséri často veľký problém. Príkladom je päťminútové maturovanie nad účtom v krčme a jeho chaotické rozpočítavanie. Ako často to vidíme vo filme? Skoro nikdy, a predsa sa nám také čosi deje skoro každý deň.
V Reiszovej komédii chodí Áron do krčmy celkom pravidelne, stretáva sa tam so svojimi kamarátmi – ešte spolužiakmi zo základnej školy a sú aj chvíle, keď na nich vyťahuje dvadsaťpäť rokov staré krivdy a nevie sa od nich odpútať. Zároveň však cíti, že svetový poriadok ho núti prestúpiť do ďalšej fázy života a ako signály mu posiela komplikácie v milostnom živote.
Raz celkom náhodou, keď ide platiť pokutu v dopravnom podniku, celkom nečakane nájde svoju starú plyšovú hračku, ktorú v detstve stratil pri nejakej jazde v mestskej hromadnej doprave. Vyvolá to v ňom moment tryskajúceho šťastia, chvíľu v sebe cíti dotyk s nevinnosťou – jedno aj druhé sa však vytratí za najbližším rohom, keď natrafí na nechápavé oči okolia, ktoré čaká, že sa začne správať primerane svojmu veku.
Film Sú veci divné a nevysvetliteľné mal svetovú premiéru minulý rok. Za to, ako v ňom vystihol bolesť i krásu dospievania, už Gábor Reisz získal veľa pozornosti, uznania a pochvaly. Chlapec prosto vstúpil ráznym a istým krokom do sveta vážnych a zároveň večne hravých režisérov.
Kainove deti
Trenčín, kino Metro 21.30
Ktovie, či aj v Maďarsku vzniklo okolo tohto filmu podobné haló ako u nás, keď do kín vstúpil dokument Mira Rema Comeback o väzňoch na ceste za slobodou. Asi nie. Ku Kainovým deťom sa skôr hodí tichá pieta, hoci je to lepší, drsnejší, odvážnejší, nepohodlnejší aj provokujúcejší film.
Vystupujú v ňom traja muži, ktorí – nech už boli dôvody akékoľvek – spáchali v detstve vraždu. Režisér Marcel Gerő ich možno poznal z televíznej reportáže, ktorá o nich kedysi vznikla, ešte keď boli deti. A keďže sa z nej málo dozvedel, vyhľadal ich sám, aby opatrne a pritom nekompromisne vo všetkých smeroch odhalil, akým smerom sa môže človek uberať po takom čine, kde a v akom stave môže skončiť jeho psychika a telo, a aj samotná ľudská existencia.
Dočasný domov
Trenčín kino ODA 21.45
Na Art Film Feste pokračuje prehliadka amerického nezávislého filmu. Táto časť americkej kinematografie je vo forme, príkladom je dráma Dočasný domov, príbeh o mladých vychovávateľoch, ktorí majú na starosti opustené a ťažko zvládnuteľné deti.
V niečom tento film môže pripomínať klasiku Pánu učiteľovi s láskou so Sidneym Poitierom v hlavnej úlohe. Rozdiel je v tom, že režisér Destin Daniel Cretton pracuje s traumami na oboch stranách naraz. V Dočasnom domove sú nimi poznačené nielen deti, ale aj sami vychovávatelia, čo odhaľuje len postupne a nenápadne.
Americký nezávislý film si svoju tvár tvorí a definuje nezávislosťou od peňazí štúdií a diktátu producentov a zároveň dokazuje, že štúdiá sa nemusia báť experimentovať a nechávať režisérom slobodu. Pretože aj tí, čo sú tvrdohlaví a inovatívni, ctia silný príbeh a silné emócie. Príkladom je tento film s jemnou a pritom hlbokou psychologickou štúdiou.
