„Je to nádherný objekt, neuveriteľne mystický a kontemplatívny. Zrkadlo je polopriehľadné, zvnútra možno vidieť všetky detaily fresiek Chrámu sv. Anny,“ vraví Emília Vášáryová o Odraze obrazu, inštalácii, ktorá je poctou jej zosnulému manželovi, kostýmovému výtvarníkovi Milanovi Čorbovi.
Svojmu niekdajšiemu učiteľovi ju navrhol svetovo uznávaný scénograf Boris Kudlička. Na Pražskom Quadriennale scénografie a divadelného priestoru PQ '15 za ňu práve získal zlatú medailu.
Je to ako psychoanalýza
Kudličkovi nešlo o prehľad Čorbovej tvorby, s tou sa môžu návštevníci zoznámiť v sprievodom katalógu či v pripravovanej monografii. Radšej urobil veľké architektonické gesto a navrhol trojhran, v ktorom návštevník počuje len zopár umelcových myšlienok. Sú výberom z jeho kníh, ktoré v angličtine nahovoril syn Juraj. „Čoraz viac sa na manžela podobá," hovorí Emília Vášáryová.
Pohľad do interiéru expozície. Foto: René Miko
Koncept Borisa Kudličku sa jej veľmi páči. „Má v sebe zvláštnu čistotu. Milan bol jasný človek, bavilo ho žiť, išla z neho sila a pritom to bol osamelý bežec,“ opisuje. Zároveň spomína, ako aj ju učil pokore: „Plameň sviečky slnku jasu nepridá, hovorieval.“
Inštalácia vychádza z toho, ako Kudlička scénografiu vníma - ako formu psychoanalýzy. „Divadelný priestor je lekciou poznania. Človek doň vkročí, aby porozumel svojmu vnútornému svetu,“ vysvetľuje. „Je nepredvídateľný, jedinečný, je to katarzia, vnútorná búrka, ktorú zažívame prostredníctvom obrazu a hudby, od emócií až po hlbokú analýzu a autoreflexiu.“
Z bežného života
Pražské Quadriennale je najprestížnejšou svetovou výstavou divadelnej scénografie a divadelného priestoru. Koncepcia 13. ročníka s podtitulkom Počasie - Politika - Hudba je radikálna, prezentáciu kostýmov či makiet scén v nej nahradili všeobecnejšie úvahy o spoločných priestoroch.
„Organizátorom išlo o výskum scénografie ako interdisciplinárneho umenia. Chceli ukázať, čo všetko je možné v scénografii dosiahnuť pomocou sociálneho či politického konceptu. Tento postup je blízky Bienále v Benátkach,“ hovorí Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu, ktorý na pražskom podujatí zabezpečoval slovenskú expozíciu expozíciu.
Emília Vášáryová, Boris Kudlička a Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu. Foto: Reno
Pre tohtoročné Quadriennale bol dôležitý prienik do obyčajného života. Workshop o používaní masiek sa, napríklad, premenil na procesiu Prahou, ďalšia akcia dokázala vyčarovať performanciu aj z varenia. Nie všetko sa dialo na jednom mieste, ale v rôznych pražských palácoch či iných historických objektoch.
Slovenská expozícia je v Kostole sv. Anny zo 14. storočia v starom pražskom meste. Tento, dnes už odsvätený priestor, využíva nadácia Dagmar a Václava Havlových Vize '97 na koncerty či predstavenia.
Najlepšie bolo Estónsko
Pneuma. Foto: René Miko
Pražské Quadriennale potrvá do 28. júna, jeho súčasťou sú aj prednášky režisérskych osobností, akými sú Robert Lepage či Robert Wilson. Najvyššie ocenenie Zlatú Trigu tento rok získalo Estónsko za expozíciu s názvom Zjednotené Estónsko.
Slovensko na podujatí reprezentoval okrem Borisa Kudličku koncept Pneuma architekta Alana Krajčíra a výtvarníka Michala Moravčíka, ktorí sa zapojili do sekcie Space. Divadelná fakulta VŠMU získala nomináciu na Zlatú medailu PQ 2015 za najlepšiu expozíciu v študentskej sekcii.
