V krátkom čase prichádza do kín už druhý film nakrútený podľa úspešného románu Gillian Flynnovej. Po trileri Stratené dievča nastal čas na Temné miesta.
Američanka Gillian Flynnová je už slávna. Podľa jej knižky vlani nakrútil David Fincher populárny psychotriler Stratené dievča. Prilákala vtedy k sebe veľa ďalších čitateľov a nedávno po nej siahol aj francúzsky scenárista a režisér Gilles Paquet-Brenner.
Podľa jej nemenej úspešného románu Dark Places nakrútil v Spojených štátoch rovnomenný film.
Keď sa znovu riešia staré zločiny
Asexuálna tridsiatnička Libby Dayová sa celý život vyrovnáva s tragédiou, pri ktorej zahynuli jej matka i sestry. Pretože prípad mal veľký ohlas, zvykla si na pohodlný záhaľčivý život z darov od súcitnej verejnosti. Po štvrťstoročí prúd peňazí ustal, dobrodinci už podporujú iné obete a Libby je sama, bez peňazí, bez cieľa.
Prijme teda platenú ponuku kontaktovať sa s bizarným spoločenstvom laikov, ktorí riešia staré zločiny. Veria, že jej brat, odsúdený na doživotie, je nevinný.
Najprv sa len s nechuťou púšťa do oživovania spomienok, kontaktovania príbuzných a známych, ktorí by mohli vrhnúť na minulosť nové svetlo. S poznaním, že všetko mohlo byť úplne inak, sa ocitá v ohrození.
Túto úlohu prijala Charlize Theron, ktorá sa sama kedysi v takejto situácii ocitla, keď sa jej otec prejavil ako násilník. Vžiť sa do čiastočne autobiografickej postavy pre ňu nebol problém a stala sa aj spoluproducentkou filmu.
V ňom jej sekunduje Chloë Grace Moretz v úlohe záhadnej, pochmúrnej Diondry, niekdajšej milenky a osudovej ženy Libbinho brata Bena.
Strach ani súcit tu nemá miesto
Film sa odohráva v dvoch časových úsekoch a všetky dôležité postavy majú dvoch hereckých predstaviteľov. Scenárista a režisér akoby zámerne nechcel kráčať cestou žánrového filmu. Opája sa vedľajšími postavičkami či figúrkami, čo celok rozbíja do množstva epizód.
Pravé nebezpečenstvo Libby hrozí až v závere. Dovtedy na nás nepôsobí sympatickým dojmom. A naše sympatie si nezíska ani potom, pretože sa vôbec nemení.
Dej sa odvíja v dialógoch a hmlistých spomienkach. O gradujúcom napätí, strachovaní sa o hrdinku, dojatí či súcítení nemôže byť ani reč. Základnou náladou je ospanlivá apatia, podporená kamerou i strihom. Znásobuje ju odhalenie, ktoré tušíme od začiatku, niet žiadneho prekvapenia, chýbajú zaujímavé či aspoň bizarné charaktery.
V podstate jedinými devízami Temných miest sú obe hviezdy. Film sa síce vyhol prehreškom proti logike a herci podávajú solídne výkony, lenže čo z toho, keď rozprávanie nedokáže uchvátiť a v konečnom dôsledku ani zanechať trvalejší dojem?
