Nie je to iba ďalší film z obdobia druhej svetovej vojny a rovnako to nie je len dráma na pozadí ostro sledovaného súdneho sporu. Do slovenských kín prichádza Dáma v zlatom a má ambície byť rovnako napínavým a dramatickým krimitrilerom, akým boli skutočné udalosti, o ktorých rozpráva.
Obraz ženy s havraními, dohora vyčesanými vlasmi, s rozpálenými lícami, bohato zdobený ornamentmi na pozadí pokrytom plátkovým zlatom visel dlhé roky nad kozubom v obývačke jeho majiteľov.
Až kým ho odtiaľ nezvesili nacisti, ktorí ho aj s ďalším majetkom cukrovarníckej rodiny BlochovcovBauerovcov arizovali. Totožnosť dámy z portrétu s nežiaducim židovským pôvodom sa potom dlhé roky v jeho názve ani neobjavila.
Obraz z roku 1907 od maliara ikonických diel viedenskej secesie Gustava Klimta sa po vojne dostal do stálej zbierky zámku Belvedér ako majetok Rakúska, kde bol dlho jednou z hlavných atrakcií a úspešným lákadlom návštevníkov.
Až kým sa neobjavila právoplatná dedička, neter „zlatej Adéle“, Mária Altmannová a o portrét svojej tety Adéle Blochovej-Bauerovej nerozpútala jeden z najslávnejších reštitučných sporov v histórii. „Vy si skutočne myslíte, že obraz, z ktorého sa stala magnetka na chladničke, niekedy opustí Rakúsko?“ zaznie vo filme otázka adresovaná mladému a neskúsenému americkému právnikovi Randolovi Schönbergovi, ktorý Altmannovú v spore s Rakúskou republikou zastupoval.
A aj keď odpoveď dnes už poznáme, alebo práve preto, môže byť zaujímavé pozrieť sa na film, ktorý tento príbeh vyrozprával. Niekedy to však býva aj tak, že skutočnosť je napínavejšia, vzrušujúcejšia, vášnivejšia, ale zároveň aj tragickejšia a dramatickejšia než film.
Zlaté krásne časy
Keď si krásna Adéle Bauerová, dcéra generálneho riaditeľa vplyvnej viedenskej banky a majiteľa železničnej spoločnosti Orient, v roku 1899 brala bohatého a mocného priemyselníka Ferdinanda Blocha, mala čerstvých osemnásť a bola presne o polovicu mladšia než on. Boli to krásne časy.
V Paríži už stála takmer dokončená Eiffelova veža, spoločnosť verila v pokrok a blahobyt a kultúrnemu životu určovali rytmus mondénne večierky. Aj u Blochovcov-Bauerovcov, ako si neskôr spojili priezvisko, sa stretávala dobová kultúrna, politická a obchodnícka elita.
K pravidelným hosťom ich viedenského salónu patrili mnohé významné osobnosti. Skladateľ Gustav Mahler, spisovateľ Stefan Zweig alebo maliar Gustav Klimt. Vo Viedni silnela vzdelaná a spoločensky mocná nová vrstva.
Múdra, pekná a bohatá Adéle sa spoločenskému životu venovala tak intenzívne možno aj preto, že v kultúre a umení hľadala útechu pred nenaplneným materstvom. Ktovie, no skutočnosť, že po dvoch mŕtvych pôrodoch sa jediné živo narodené dieťa dožije len dvoch dní, iste každú ženu hlboko zasiahne. Aj keď v tých časoch to nebolo zriedkavé.
