Zbavili sa dekoratívnosti a vrhli sa na vlnu geometrie a minimalizmu. To, akí sú vďaka tomu slovenskí sklári osobití a originálni, ukazuje výstava Sklo – socha, objekt, maľba, kresba a fotografia.
Vykročenie z mestskej horúčavy do výstavného priestoru so sochárskym sklom môže so sebou priniesť nečakané riziko sviatočnej nálady. Vládnu v ňom farby, tvary, čistota, sloboda vyjadrená v nespočetných výrazoch a formách. Človek sa až začne pýtať, či má dostatočne čistý odev a uhladený vzhľad.
Umelci ako matematici
Výstava Sklo – socha v bratislavskej Galérii Nedbalka je postavená na dielach súčasných slovenských sklárov, ktorí cez sklo a svetlo skúsili zadefinovať svoje ideály, meditatívne abstrakcie aj existenciálne zneistenia. A pritom vyvolávajú dojem, že sú svetoví.
Posol z kozmu II od Jána Zoričáka
Kurátorka výstavy Sabina Jankovičová potvrdzuje, že tento dojem je plne na mieste: „Myslím si, že sme aj ďalej ako svetová scéna,“ hovorí. „Pred pár rokmi som chystala slovenský výber na prehliadku v Bornholme na dánskom ostrove, kde slovenské sklo patrilo rozhodne k tým najlepším. Vo svete je dodnes zanešvárené dekoratívnosťou – u nás majú autori v sebe sochárske a konceptuálne školenie a rozvíjajú veľmi zaujímavé programy.“
Jankovičová pritom upozorňuje na dielo Štěpána Palu, ktorého láka geometria v spojení s matematikou a zložitými matematickými modelmi. „To je jedinečné,“ vraví. „Minimalizmus a geometria je špecifikum aj Ašota Haasa a takisto Olivera Lešša, ktorý v Bornholme získal ocenenie za svoje geometrické abstrakcie. Technologicky sú prepracované a výtvarne veľmi presvedčivé.“
Svetelný objekt (vľavo) Balance by 360 Ašota Haasa
Cez sklo videli inak
To, že sme dnes možno vo svete skla o krok vpred, by sa dalo pripísať sklárskym ateliérom, ktoré v šesťdesiatych rokoch v bývalom Československu vznikli. „Viedli ich výrazné osobnosti, v Bratislave Václav Cigler a v Prahe Stanislav Libenský,“ hovorí Sabina Jankovičová.
Sabina Jankovičová, kurátorka výstavy Sklo - socha, objekt, maľba, kresba a fotografia
„Boli to osobnosti, ktoré pristupovali ku sklu inak, než k nemu väčšina umelcov dodnes pristupuje. Cigler mal konceptuálny prístup a Libenský sochársky. To nie je samozrejmosťou ani v európskom, ani vo svetovom kontexte. Vtedy to bola najaktuálnejšia vlna, sklo sa len objavovalo ako materiál voľného umenia.“
Na výstave je pritom zaujímavé sledovať, ako rôzne sochári svoje vzdelanie využili a na akú cestu sa po ňom vybrali. Vo výbere sú diela autorov rôznych generácií a s veľmi rôznorodým sklárskym prístupom. „Každý z nich zastupuje nejakú trocha odlišnú cestu a je niečím novátorský alebo vyprofilovaný, zadefinovaný. Snažila som sa, aby to bol prierez rôznych názorov v skle, ktoré tu na Slovensku v súčasnosti existujú,“ hovorí Jankovičová.
Priestor Galérie Nedbalka vyplnili dostatočne pestré diela, aj keď pri niektorých inštaláciách by sa zišli väčšie priestorové možnosti. Objekty spolu komunikujú a človek sa pomedzi ne rád prejde opakovane – vždy s možnosťou novej interpretácie.
Kvet Miloša Balgavého
Kúpia si ich v zahraničí
Podoby skla závisia aj od toho, aké oblasti výtvarného umenia v sebe spájajú. Pôsobivá voľba sa dá vidieť v prácach Pala Macha. Sabina Jankovičová o nich hovorí: „Oslovil viacerých výtvarníkov, ktorí so sklom nepracujú, a sprostredkoval im nevyhnutné technologické znalosti. S fotografkou Janou Hojstričovou sa zaoberali telesnosťou. Jozef Jankovič, ktorý vždy experimentoval s novými materiálmi, si vďaka tomu vyskúšal, ako funguje jeho sochársky prístup v skle. A grafik Svätopluk Mikyta je zase výborným kresliarom a dlhodobo sa venuje kresbe. Sklo sa tu stalo priestorom a podkladom na jeho kresby.“
Bohužiaľ, mnohí slovenskí autori dnes svoju tvorbu častejšie prezentujú v zahraničí ako doma, pretože tam je pre nich reálnejšie ponúkať svoje diela úspešne na trhu s umením. Sklo je finančne veľmi náročný materiál a málokto si u nás môže dovoliť sklenené sochy kúpiť.
Diela Štepána Palu Modrá architektúra a Nekončeno
Výstava v Galérii Nedbalka je súčasťou dvadsiateho ročníka podujatia Socha a objekt a potrvá do 31. júla.
