FOTO – ARCHÍV
ĽUDIA A UDALOSTIRok 1953 sa v Hollywoode odohrával v znamení klesajúcich príjmov. Masívny nástup televízie do amerických domácností ich stlačil na úroveň roku 1942. Do štúdií vtedy vstúpili nové hviezdy - popri Marlonovi Brandovi či Marilyn Monroe aj dvadsaťštyriročná Európanka Audrey Hepburnová. Narodila sa 4. mája 1929 a zomrela pred desiatimi rokmi 20. januára 1993. Aj pre ňu si diváci opäť zvykli chodiť do kina.
V auguste 1953 mal premiéru jej hollywoodsky debut Prázdniny v Ríme. Audrey Hepburnová sa zamilovane díva na Gregoryho Pecka, keď spolu tancujú v letnej kaviarni pod Anjelským hradom. Je tu princeznou, čo ujde a spoznáva skutočný život spolu s romancou. Zmrzlina na Piazza di Spagna, kvetina na Campi dei Fiori, jazda na Vespe, talianskom skútri. Pôvabná Audrey Hepburnová roztopila všetky srdcia a za noc z nej bola hviezda.
„Po samých servírkach sa naraz objavila skutočná trieda. Niekto, kto mal školy, vedel správne stolovať a hrať na klavíri,“ tvrdil režisér Billy Wilder. Prázdniny v Ríme si vyslúžili desať oscarových nominácií, z troch z nich sa urodili sošky, z toho jedna pre Audrey Hepburnovú. Bol to jej prvý a posledný Oscar.
Drobná, krehká a graciózna začala žiariť v päťdesiatych rokoch a ešte dlho neprestávala: ako mladučká chuligánka v Sabrine (1954), knihomoľka, ktorá sa zmení na parížsku modelku v Šaráde, zasnívaná školáčka, ktorá padá do náručia Garymu Cooperovi v Láske popoludní, ako pôvabná vulgárna kvetinárka v My Fair Lady. A kto by zabudol, ako spievala Moon River v Raňajkách u Tiffanyho?
V apartmáne číslo 14 parížskeho hotela Ritz očarila mladého parížskeho krajčíra Huberta de Givenchy, a začalo sa ich životné priateľstvo. Givenchy šil napokon všetky jej filmové kostýmy.
Európanka s aristokratickou krvou si v americkej továrni na sny získala hviezdne postavenie - krehkou krásou a eleganciou, jemným úsmevom aj silou. Narodila sa holandskej barónke a britskému bankárovi, ale otec zakrátko od rodiny odišiel. Audrey (pôvodne Edda van Heemstra Hepburn-Ruston) mala vtedy šesť a neskôr to označila za najväčšiu traumu života. Vojnu prežila v holandskom Arnheime, ktorý roku 1940 obsadili nacisti. Ku koncu vojny sa ocitla v skupine dievčat, ktoré mali pre okupantov pracovať v kuchyni. Utiekla a skrývala sa v pivnici. Po týždňoch strádania pripomínala väzenku koncentračného tábora. „Najviac zo všetkého na svete som sa bála vojny, a najmä ľudského utrpenia. Počas nacistickej okupácie som videla mnoho vecí, ktoré vo mne zostali navždy. Aj tak som si v zásade uchovala životný optimizmus.“
V povojnovom Londýne sa začala intenzívne venovať baletu, ale zároveň dostávala prvé drobné javiskové roly. Dostala sa dokonca na nakrúcanie do Monte Carla, a to vtedy, keď tam francúzska filmová kritička a spisovateľka Colette pripravovala divadelnú verziu svojho románu Gigi. Raz po nakrúcaní prišla k Audrey a povedala: „Ty si moja Gigi.“ Predstavenie malo premiéru na Broadwayi koncom roku 1951.
„Na zrodenie hviezdy treba mať v sebe niečo zvláštne, či ti Boh dá, alebo nedá. S tým sa narodíte, nemôžete sa to naučiť. Boh pobozkal Audrey na tvár a ona sa hviezdou stala. Ona povznášala dušu, otvárala mi dvere ku krásnym pocitom,“ tvrdil Wilder. Piatu a poslednú oscarovú nomináciu dostala za postavu slepého dievčaťa vo filme Čakanie v tme. Potom už sú v jej herectve prestávky, rozhodla sa opustiť filmové ateliéry. Chcela sa venovať synovi Seanovi a neskôr aj druhému Lukovi.
Vo svojej poslednej hviezdnej úlohe sa objavila roku 1975, vo filme Láska medzi zlodejmi. „Začať filmovať po dlhej prestávke nie je ako znovu vysadnúť na bicykel.“ Audrey Hepburnová sa síce ešte trikrát objavila na plátne, naposledy roku 1989 v postave anjela v Spielbergovom Navždy, ale venovala sa už len charite. „Človek má dve ruky. Jednu na to, aby pomohol sebe a druhú na to, aby pomáhal druhým,“ hovorila.
Od roku 1981 pôsobila ako zvláštna veľvyslankyňa dobrej vôle, získavala prostriedky pre chudobné a vojnou postihnuté deti, ktoré nevedeli vôbec nič o jej legende. Cestovala medzi Somálskom, Etiópiou, Bangladéšom a Thajskom. Po návrate z misie v Somálsku roku 1992 jej diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Tlačové vyhlásenie bolo nezvyčajne krátke: „Stíchol strieborný zvon.“ ANDREA PUKOVÁ
Zajtra - Elyzejská zmluva medzi
Nemeckom a Francúzsko
