Anča už nie je školáčka, stoja na ňu rad

Žilinskej Fest Anči sa niekoľko rokov darí presviedčať verejnosť, že animácia nie je okrajové médium. Pozrite si aj zoznam ocenených.

Festival animovaného filmu neorganizuje žiadny ďurotruľo. Za hodný návštevy ho už uznali viacerí svetoví tvorcovia, medzi nimi aj tvorca Simpsonovcov. Už mu chýba iba generálny partner.

Na žilinskom činžiaku pláva morská víla, ktorá sa ospanlivo prenesie na cestu – tesne pred polnocou, keď už zhasli svetlá v oknách. O pár minút neskôr zasa gigantická mačka prenasleduje chodca, kým sa jej obraz nerozpadne v korunách stromov.

V Žiline sa premietalo aj na mestské budovy, FOTO - JURAJ STAROVECKÝ

Postavičky vyliezli z premietačky umiestnenej na vozíku s troma kolesami a ten teraz po meste nasleduje zopár desiatok ľudí napriek dažďu. Ide o vizuálnu šou brazílskeho dua animátorov s prezývkou Vjsuave. „Zaujíma nás umenie, ktoré je interaktívne, a teda do vás môže vstúpiť,“ tvrdí Ceci Soloaga, jedna z dvojice umelcov.

Na Žiline ich očarila architektúra, napriek tomu, že práve prišli z Luxemburgu a Paríža. Mesto používajú ako plátno a postavičky inšpirované aj brazílskym folklórom prispôsobujú prostrediu.

Potulky s ich vozíkom patrili do programu Fest Anče, jediného slovenského festivalu animovaných fimov určených najmä pre dospelých. V nedeľu sa skončiil jeho ôsmy ročník – kapacita sál bola vo väčšine prípadov tento rok zúfalo naplnená, na vybrané podujatia sa čakalo v radoch.

Pozor, nevhodné pre epileptikov

Atmosféra festivalu sa pohybuje niekde na hranici medzi klasickým filmovým a letným festivalom, priaznivci oboch druhov podujatí v nej môžu nájsť potešenie. Filmy síce sledujete v anonymnom prítmí premietacej sály, ale v záhrade malebného priestoru Stanice ŽilinaZáriečie sa odohráva mnoho kamarátskych stretnutí pri pive.

V programe nechýbali koncerty, FOTO - JURAJ STAROVECKÝ

Návštevníci prichádzajú aj so stanmi, domácimi zvieratkami, deťmi a nočný program uzatvárajú hudobné vystúpenia.

O tom, že Anča prináša diela najmä pre dospelých, svedčí napríklad jedno z pásiem súťažných filmov: to sa začalo abstraktnou metaforou úniku z domova, pokračovalo vesmírnou satirou, ktorú striedal pochmúrny horor o rasizme nevhodný pre epileptikov (pri ktorom by sklonil hlavu aj Edgar Allan Poe) a nechýbala ani mimoriadne extravagantná adaptácia Voltairovho diela Candide, ktorá mení štýl animácie takmer v každej sekunde.

Špeciálna bola stiesňujúca prehliadka s názvom Anča in Mordor, kde vám v kontajnerových priestoroch premietnu to najšialenejšie, čo tvorcovia do súťaže poslali.

Hlavnú cenu festivalu získal príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho s názvom Nemôžeme žiť bez kozmu. Dvaja astronauti sa v ňom chystajú na vesmírnu misiu, ale nakoniec zostane len jeden. Zo slovenských tvorcov porota ocenila Petru Heleninovú a Davida Štumpfa.

Festival vznikol pred ôsmimi rokmi ako školský projekt Jany Slezákovej, teraz už riaditeľky festivalu, a jeho organizácia spočiatku pôsobila ako boj s veternými mlynmi, ťažko sa preň zháňa podpora: animácia je stále vnímaná ako okrajové médium. Veď napríklad prvý celovečerný animovaný film od osamostatnenia uviedlo Slovensko do kín až tento rok v podobe Krónerovho Lokal Filmisu.

Medzi sprievodný program patrila súťaž v dabovaní animovaných klipov, FOTO - JURAJ STAROVECKÝ

Ani Animatik, ani Anifest

Dnes Fest Anča hľadá generálneho partnera, napriek tomu, že jej význam rastie každý rok. Darí sa jej pritiahnuť aj zaujímavých zahraničných hostí, pred dvoma rokmi napríklad prišiel tvorca Simpsonovcov Mike Reiss a teraz zas írsky režisér Tomm Moore.

Mimochodom, názov Anča si niektorí môžu spojiť s rovnomenným vlakom, ktorý pri stanici Záriečie zastavuje. Organizátori to ako inšpiráciu neuvádzajú: vraj vznikol spontánne: „Na začiatku sme iba vylúčili názvy ako Animatik alebo Anifest a všetko podobné,“ hovorí Slezáková.

Spomína si však aj na prípad, keď sa jeden Žilinčan na názov Fest Anča sťažoval – vraj uráža ženy. Navrhol teda alternatívu: „Ďurotruľo.“

Načítavam video...