premiéra jej prvého dokumentárneho filmu s názvom DISK: Žatva.
Je to váš prvý dokumentárny film?
„Áno. Konečná podoba, ktorú som so strihačkou Najou Vlčkovou hľadala tri týždne, má 21 minút. Film je o amatérskom divadelnom súbore DISK z Trnavy, ktorý skúša v jednej hnilej pivnici. Blaho Uhlár o ňom hovorí, že je absolútne nedocenený. Existuje päťdesiat rokov, každý rok účinkuje na festivale Scénická žatva a každý jeho člen má nejaké povolanie. Napríklad Dana Gudabová robí v slepačiarni. O druhej v noci vyskladňuje kurčatá a rovno z práce odchádza na Scénickú žatvu. Tým sa aj film začína. Pokračuje paradoxne vyznievajúcim hodnotením kritikov.“
Tam je skrytá pointa?
„Jasné. Niekto od rána do večera robí ťažkú monotónnu prácu alebo je už na dôchodku a divadlo je preňho únikom z reality. Títo ľudia sa na festival tešia, veľa pre nich znamená. V dokumente som sa zamerala na kontrast ich sveta a toho, ako sa na nich dívajú kritici. Zdeptajú ich a oni idú domov, pokračujú vo svojej robote a zase hrajú divadlo.“
Videli dokument členovia Disku alebo vaši spolužiaci?
„Na premiéru do Stoky prišli aj pedagógovia zo školy Braňo Hochel a Peter Kerekes, Braňo Špaček, ktorý robí dokumenty s veľkou láskou. Veľmi mi zalichotilo, keď povedal, že už dlho nevidel taký dobrý dokument. Aj diskárom sa film páčil, smiali sa. Ale to všetko môžu byť hodnotenia zainteresovaných. Rátam s tým, že prídu diváci, ktorým sa dokument nebude páčiť, neosloví ich.“
Čo je dobrý dokument?
„Možno tým, že som prváčka a nie som ešte zaťažená akademizmom, považujem za najdôležitejšiu tému a obsah. Formu si potom obsah vyžiada, určí sám. Aby režisér natočil dobrý dokument, v prvom rade musí aj niečo zažiť, mať niečo za sebou, mať skúsenosti. Po trinásťročnej hereckej i autorskej praxi v divadle vidím veľké množstvo námetov. Chcem robiť dokumenty o tom, čo ma provokuje alebo trápi. A ešte niečo. Dobrý dokument je viac ako hocijaký fiktívny film. V slovenskej televízii som dobrý dokument dlho nevidela. Aj preto si mnohí myslia, že dokument, to je to nudné s tým komentárom.“
Študenti asi nakrúcajú za vlastné…
„Ja som tiež tento film robila za vlastné peniaze. Škola mi pomohla tým, že som mohla použiť strižňu na Kolibe. Trochu mi prekážalo, že tam nie je WC a niekedy aj v strašnej zime som musela behať von za múrik. Ale všetka práca a všetko okolo nej malo svoje osobité, neopakovateľné čaro.“
Budete sa teraz viac venovať dokumentárnej tvorbe ako pôsobeniu v divadle?
„Divadlo často stroskotáva na tom, že všetci zainteresovaní sa nedokážu dohodnúť, stretnúť. Vždy ma hnevalo, keď sme z nejakých dôvodov museli zrušiť predstavenie. Film, to je úplne iná robota, iná kvalita. Natočí sa a zostáva. Faktom je, že teraz ma veľmi baví, ale či úplne opustím divadlo, na to teraz odpovedať neviem.“
MILADA ČECHOVÁ
