Košice/Krosno 21. januára (TASR) - Hmotnú kultúru z čias prvých storočí doby bronzovej na území Slovenska približuje výstava Medzi Mykénami a Baltom, ktorú otvorili dnes v Podkarpatskom múzeu v poľskom Krosne.
Výstavu s pomocou poľských partnerov pripravilo košické Východoslovenské múzeum (VSM) a Výskumné pracovné stredisko Archeologického ústavu SAV. Prezentuje takmer tisíc zbierkových predmetov a nálezov z dlhoročných archeologických výskumov, najmä na území východného Slovenska. Exponáty dokumentujú vývoj a význam opevnených osád, metalurgie bronzu a zlata, poľnohospodárskej výroby, lovu, keramiky, kostenej, parohovej a kamennej industrie a pohrebného rítu a kultu. Jedinečné sú kolekcie zlatých a bronzových šperkov, modely hlinených vozíkov, hlinené plastiky, zlomky nádob z brezovej kôry a najstaršie železo v strednej Európe - rukoväť dýky z Gánoviec.
Podľa archeológov nálezy potvrdzujú, že v 16. storočí pred naším letopočtom, keď v gréckych Mykénach budovali prvé šachtové hroby a v Malej Ázii prekvitala Trója a mocná Chetitská ríša, vznikli vo východokarpatskej oblasti opevnené osady ľudu takzvanej otomansko-füzesabonskej kultúry, chránené systémom mohutných opevnení s intenzívnym osídlením. Výskumy osád v Košiciach-Barci, Spišskom Štvrtku, Nižnej Myšli, Gánovciach, Čani a Strede nad Bodrogom vydali podľa archeológov svedectvá o úzkych kontaktoch s východným Stredomorím a zároveň o civilizačnej úlohe, ktorú územie východného Slovenska zohralo v stredoeurópskom priestore pred vyše 3500 rokmi.
Výstavu pripravili k 130. výročiu VSM a uvidia ju po Krosne aj vo Varšave a Gdansku.
