Príjemným prekvapením na festivale v Karlových Varoch je český film Domácí péče. Príbeh o chorej zdravotnej sestre vznikol v slovenskej koprodukcii a hrá v ňom Zuzana Kronerová.
Česká kinematografia musela chvíľu počkať, kým si Slávek Horák, rodák z Moravy, všimne, že veľkú filmovú tému má priamo pod nosom. Do svojho celovečerného debutu sa pustil, až keď mal tridsiatku dávno za sebou a pochopil, že mama mu rozpráva také zaujímavé historky z práce, že ju treba počúvať a všetko dobre zaznamenať.
Výsledkom je film Domácí péče, ktorý sa dosť vymyká tomu, čo Česi bežne nakrúcajú. Je to prostý a zároveň sebavedomý príbeh, nezaťažený veľkými ambíciami, predstavou, že každý dialóg musí vstúpiť do histórie a že pointa musí byť originálna. Jeho hlavná hrdinka, skromná domáca ošetrovateľka, sa len dozvie, že je nevyliečiteľne chorá. A Horák už len necháva plynúť jej tichý boj o pozornosť, presiaknutý jemným napätím z očakávania, či sa z nej aj niekedy ozve krik.
Film mal práve premiéru v Karlových Varoch a dobrou správou je, že vznikol v slovenskej koprodukcii.
Vo filme moravského režiséra Slávka Horáka si zahrali skúsení herci - Bolek Polívka,
Táňa Vilhelmová, Alena Mihulová aj Zuzana Kronerová.
FOTO - DOMACIPECEFILM
To je tá, čo sa vždy rozdá pre druhých
„Nechcel som nakrúcať, len aby som nakrúcal a hral sa za cudzie peniaze. S cudzími peniazmi som sa už dosť vybláznil pri reklamách. Povedal som si, že film bude mať zmysel až vtedy, keď budem mať nádej, že môže byť dobrý,“ vysvetľuje Slávek Horák dôvod svojho pomerne neskorého debutu.
Cvičné scenáre skúšal písať doma na Morave, zahrnutý pozornosťou mamy, čo najprv vnímal ako rušivý, rozptyľujúci element. Nakoniec si však uvedomil, že tá starostlivá mama je vlastne modelovým príkladom „československej“ ženy, ktorá v sebe nesie dostatok filmovej tragiky aj komiky – akurát jej ešte v kinematografii nikto poriadne nevenoval čas.
„Moja mama je zdravotná sestra a aj doma je ten typ, čo sa vždy rozdá pre druhých,“ hovorí Slávek Horák. „Tak sa zanedbáva, že by ju to ľahko mohlo priviesť do hrobu. Je to obetavá československá žena, ktorá najprv vysmaží veľký tanier rezňov a potom zje ten zhorený, aj keby na ňu ešte vyšlo niekoľko vydarených.“
O túto úlohu zabojovala Alena Mihulová, vedomá si hendikepu, že je na ňu trochu mladá, a keď sa jej režisér nakoniec poddal, prehovorila ho, aby zo scenára vyškrtol početné scény s návštevami u pacientov, ktoré hlavná hrdinka obetavo absolvuje, hoci sama potrebuje pomoc.
Srdcom príbehu je preto vnútorná cesta za zmierením i usporiadaním si vzťahov a Horák sa správne rozhodol, že ju bude rozvíjať v čistej, priamej linke. Zasahuje do nej len postava Bolka Polívku, ktorý sa skepticky pozerá na to, že jeho manželka sa začína inšpirovať alternatívnou liečiteľkou a ironicky to komentuje.
Alena Mihulová a Bolek Polívka.
Liečivá Zuzana Kronerová
„Hrám trochu hanblivého a trochu grobianskeho muža, takého, akých je nás dosť,“ hovorí Bolek Polívka. „Ťažko nachádzame nehu, ťažko nachádzame lásku a väčšinou musí nastúpiť nejaký tragický impulz, aby sme pochopili, čo má v živote cenu a akú cenu majú ľudia, čo nás v živote obklopujú. To som fakt pekne povedal.“
Aj Polívka aj Mihulová po premiére v Karlových Varoch tvrdili, že Horákov scenár bol mimoriadne pekný a vydarený. Že je debutant, vôbec nezasiahlo do ich rozhodnutia a v podstate okamžite povedali, že vo filme Domáci péče chcú byť. Esemesku v takom znení mu poslala aj Zuzana Kronerová, ktorá s noblesou a prirodzenosťou zahrala alternatívnu liečiteľku, zameranú na ozdravenie duše.
V Česku s ňou režiséri veľmi radi pracujú, spomeňme Bohdana Slámu, Viktora Tauša a Alice Nellisovú, vďaka čomu ju vlastne vidia aj slovenskí diváci. „Na Slovensku sa nakrúca dvadsaťkrát menej filmov ako tu, preto je samozrejmé, že v nich nemôžeme všetci hrať,“ hovorí. „Ja som sa s nimi už rozlúčila.“
