Skoro by sa to dalo prirovnať k zániku civilizácie. Tam, kde kedysi vo veľkom nakrúcali Eastwood, Cardinale či Henry Fonda, je dnes ticho a prázdno. V Karlových Varoch o tom premietli film.
Saloon, šerifov úrad, holičstvo, banka. V španielskej filmovej dedine Fort Bravo ešte všetky dôležité budovy stoja, návštevníci sa môžu pozrieť, kde presne Clint Eastwood stál, keď nakrúcal Dobrý, zlý a škaredý a na akom rohu sa zastavovala Claudia Cardinale, keď sa menila na osudové ženy kovbojov.
Keď však priľahlým mestečkom Tabernas prechádza pojazdný rozhlas a oznamuje, že nová produkčná spoločnosť bude čoskoro potrebovať komparz, odpoveďou je podozrivé ticho. Že toto miesto ešte čaká nejaká filmová budúcnosť, tomu už Španieli neveria.
To aspoň vyplýva z dokumentu Vtedy v sne: Cesta za posledným spaghetti westernom, ktorý mal svetovú premiéru v Karlových Varoch.
Zánik Západu
Keď v roku 1964 prišiel do andalúzskej provincie Almería Sergio Leone a pracoval na filme Za hrsť dolárov, všetko vrcholilo. Púštny a zároveň hornatý charakter miesta bol ideálny pre európske verzie westernu – spaghetti western, takže v štúdiách s názvom Texas Hollywood sa každú chvíľu niečo dialo. Keď tam práve nebol Leone a jeho hereckí obľúbenci, prišiel Peter O Tool s Omarom Sharifom, aby nakrútili Lawrencea z Arábie, alebo Elisabeth Taylor s Richardom Burtonom, aby oživili Cleopatru.
Domáci Španieli vídavali najväčšie hviezdy a pritom si privyrobili. A dnes?
„Musíš zase začať pracovať, ak chceš byť slávny,“ hovorí rázna dáma svojmu päťdesiatročnému synovi a máva mu pred očami fotografiami chránenými euroobalom, na ktorých je zvečnený v kovbojskom kostýme.
„Veď ja by som robil, keby bolo čo,“ obhajuje sa, ale bez energie. „Za dvadsať euro robiť nebudem, to už by som bol ako Rumuni.“
Film Vtedy v sne: Cesta za posledným spaghetti westernom je presiaknutý nostalgiou a skeptickým humorom. Aj karlovarský festival, kde sa s ním režisér Tonislav Hristov uchádza o Krištáľový glóbus v súťaži dokumentov, je dôkazom, že kinematografia žije a filmov stále pribúda. Akurát, že sa zásadne mení jej ekonomická podstata a svet starých istôt sa rúca s takou neodvratnosťou, ako sa kedysi rúcali ideály amerického Západu, keď ich vytláčala násilná morálka moci a peňazí.
Čo tu ten robí?
Španieli z Tabernas pochopili, že zlatú éru westernov im sotva niečo vráti. Po zavedení eura už produkčné spoločnosti nemajú pocit, že by v kulisách dediny Fort Bravo čosi ušetrili, preto tam od 2000 chodia len sporadicky. Žáner upadol, kto chce vidieť kovboja, nech si zapne telku.
Zo samotnej podstaty filmu však vyplýva, že ilúzia je nezničiteľná, pokiaľ o nej budeme snívať. V Tabernas žije muž, ktorý je presvedčený, že je synom Henryho Fondu, hviezdy z westernu Vtedy na Západe. Aj Claudia Cardinale vraj zostala zarazená, keď ho pri jednoom nakrúcaní zbadala. „Čo tu ty robíš?“ spýtala sa, vedomá si toho, že jej kolega je dávno po smrti.
Muži z miestnej krčmy síce pochybujú, že ich kamarát má takého predka – keď porovnávajú dátum jeho narodenia a roky, keď Fonda v tabernas nakrúcal, nejako im to nevychádza. Pozoruhodnou a ozaj neodškriepiteľnou podobou by sa však radi nechali presvedčiť, že dedičstvo zlatých čias ešte stále žije.
