S Rudom už nie sú žiadne plány, ale prinesie nové komiksové poviedky.
Aký máte vzťah k svojim bradavkám? Popredný divadelný dramaturg Daniel Majling ho má vraj vcelku pozitívny. Dokonca sú preňho druhou najobľúbenejšou zbytočnou časťou jeho tela. Preto si zaslúžili adekvátny príbeh. Venoval im ho vo výbornom komikse Rudo, ktorý tento rok vyšiel knižne.
Bolo to s nimi takto: keď Rudo dlho nevychádzal z bytu, jeho priateľom to nedalo a prišli ho skontrolovať. Čo sa mu stalo? V noci ho zobudil čudný šepot a prichádzal celkom zblízka. To sa rozprávali jeho vlastné bradavky. Vraj majú depresiu. Načo vlastne existujú? Každý orgán na niečo slúži, ale ony nemajú žiadnu poriadnu funkciu.
Ba áno, jedno trápne životné poslanie – počas puberty na dva týždne stvrdnúť, prípadne dosiahnuť, že muž vďaka nim prvýkrát siahne po zdravovede. Toto má byť zmysluplný život?
Aby nebol zmätok
Napriek pochybnostiam bradaviek sa v komikse Rudo dozvieme o živote dosť. Aj preto ho ľúbi čoraz viac ľudí. Antihrdina už viackrát vycestoval so svojím autorom do sveta – bol už v Nitre, v Prahe aj na festivale Brak v Bratislave. V týchto dňoch sa chystá vystúpiť na aktuálnom pupku sveta – festivale Pohoda.
„Dialóg bradaviek o zmysle existencie funguje celkom dobre aj bez obrázkov. Bradavky sú statické, mizanscénu si vie každý predstaviť,“ hovorí Daniel Majling o výbere komiksovej poviedky, ktorú uvidíme v podobe scénického čítania.
Pri ostatných jeho komiksových poviedkach je totiž časť vtipu často ukrytá práve v tom, ktorá postava kde stojí, kto sa kam pozerá, a z toho potom pri čítaní nahlas môže mať poslucháč zmätok.
Je to na prd, ale nedeprimuje ma to, lebo tým sa naša skúsenosť nevyčerpáva.
REPROFOTO – RUDO
Kto je tu cynik
Poviedku „O zmysle života“ budú v Literárnom stane čítať štyria – spolu s autorom herci Rado Hudec, Tomáš Turek a herečka Kristína Farkašová. „Prizvali sme ju, aby tam bol niekto, kto je schopný upútať pozornosť na viac ako päť sekúnd,“ priznáva Majling. Nebudeme pochybovať, že to tak bude.
Ako sa vlastne Rudo narodil? Raz, koncom roka 2009, sa Majling prehrabával v časopisoch zo strednej školy,našiel tam dávneho, pôvodného a nakreslil pre pobavenie jeho pokračovanie. Mal vtedy aj poznámkový blok plný ďalších úryvkov príbehov, gagov, dialógov, ktoré chcel použiť pre svoj animák. Nakoniec do Ruda rozpracoval všetko.
Akým mu vlastne dovoľuje byť? „Hm, už viackrát som o Rudovi čítal v rôznych komentároch, že je to cynik, ktorému nič nie je sväté. Sám však pochádzam z prostredia – a som s ním úplne stotožnený – ktorý by väčšina ľudí v mojom okolí neváhala označiť ako protestantský fundamentalizmus. V tom nevidím rozpor,“ hovorí.
Rudo mu „nedovoľuje“ byť na papieri iným, ako sa cíti byť v skutočnosti. „O týchto kresťanoch mávajú ľudia predstavu, že sú to ťuťmáci so stádovitou mentalitou a ich vývoj sa zastavil kdesi v detstve. V tomto prostredí som však našiel najslobodnejších a najvtipnejších ľudí.“
Práve to ho vraj oslobodzuje pri písaní o temne, márnosti, strate zmyslu, tragikomike ľudského údelu, ale aj o smiešnosti náboženských inštitúcií. „Áno, je to všetko na prd a je to na prd možno oveľa viac, ako si väčšina „cynikov“ dovolí pripustiť. Ale mňa to nedeprimuje, lebo si myslím, že tým sa naša ľudská skúsenosť zďaleka nevyčerpáva,“ hovorí.
V hre je aj falošná klasika
S Rudom vraj už nie sú ďalšie plány. Na Pohode však budeme počuť aj poviedku, ktorá sa do knihy nedostala. Nedávno sa dokonca objavil ďalší zabudnutý scenár, a tak možno vznikne ešte jedna. Kto si Ruda lajkol na sociálnej sieti, bude v obraze.
A ešte niečo. Autor má v zálohe pripravený nový príbeh, ktorý s Rudom už nesúvisí. Vraj má byť o investigatívnom novinárovi, ktorý sa vkradne v ázijskej džungli do fabriky, kde vykorisťujú robotníkov. Zístí, že tam ľudia nešijú falošné značkové topánky a oblečenie, ale píšu „fejkovú“ ruskú klasiku. Tak sa možno zase niekam posunieme.
