V Karlových Varoch zaujal netradičný film o sériových vrahoch. Červený pavúk vznikol v slovenskej koprodukcii.
„Sérioví vrahovia nemajú zvláštny poznávací znak,“ vraví režisér Marcin Koszalka, „vyzerajú celkom obyčajne.“ Ich schopnosť desiť a zároveň priťahovať však filmára láka. A láka aj jeho.
Poliak Koszalka súťaží v Karlových Varoch s filmom Červený pavúk a priznal pri ňom dva typy inšpirácie. Jednou sú dvaja sérioví vrahovia, ktorí v 60. rokoch spôsobili rozruch v Krakove, a druhú mu poskytli režiséri David Fincher a Michael Haneke. Tomu prvému sa priblížil mrazivou atmosférou, druhému nepokojom, vyplývajúcim z toho, že nie všetko sa v jeho príbehu objasní.
Vrah, čo to nedokáže
Film vznikol v slovenskej koprodukcii, vstúpil doň producent Michal Kollár a ten hovorí, že ho do kín uvedie ako psychologický triler. Bude to zaujímavý test pre naše publikum, pretože s takýmto typom rozprávania sa často nestretáva.
Hoci Koszalku očaril Fincherov Zodiac, sám jeho princípy postavil trochu na hlavu. Kým americký režisér necháva vraha v tajnosti, on ho drží celý čas na scéne. A kým ho Fincher vybavil nekompromisným a bezhraničným násilím, Koszalka si vymyslel hrdinu, ktorý vraždiť v podstate nedokáže. Len ho fascinujú tí, čo to vedia.
Film Červený pavúk je vizuálne premyslený, ale nie výstredný, napätie je v ňom intenzívne, ale emócie zostávajú tlmené, neženie sa divokou akciou a necháva sa hnať tajomnou silou.
Nepochopiteľné zlo
„Keď som bol študent, jeden múdry učiteľ mi povedal: Snaž sa nakrúcať taký film, aby si ľudia pri východe z kina neboli istí, či videli to isté ako ostatní,“ povedal Koszalka.
Vo svojom debute sa dotkol ľudskej fascinácii zlom a do extrému premyslel to, čo všetko prežíva človek, ktorý sa ho najprv len zľahka dotkne, a potom mu prepadne. Nepokojné festivalové publikum sa možno ešte dnes trápi záhadou, ako si motivácie jeho vraha vysvetliť.
