pevácku kariéru.
Deťom, učiteľom a hercom závidíme prázdniny. Oddychujete v lete?
Teším sa z prázdnin, pretože táto sezóna bola pre mňa veľmi hektická. V divadle aj v televízii. Najprv to vyzeralo, že v Búrlivom víne už nebudem, no potom ma vrátili naspäť.
V našich seriáloch herci prichádzajú a odchádzajú alebo migrujú z jedného do druhého pomerne často. Ako to bolo s vami v Búrlivom víne?
Medzi mojou postavou Karin a Mariánom Mitašom alias Oláhom to bolo už také vyhrotené, že nebolo kam ďalej postavy smerovať. Lenže diváci si Mariána vypýtali naspäť, pretože sa im páčilo, ako hrá. No a jediný človek, ktorý s ním bol v pozitívnom spojení, som bola ja, a tak vrátili aj mňa.
Od čias, keď sa už raz mŕtvy Bobby Ewing v americkom seriáli Dallas odrazu objavil pod sprchou a vysvetlilo sa to akože snom, je v seriáloch možné všetko...
Áno, to bolo vtipné. Kým som však v Búrlivom víne nebola, rozbehla som aj iné projekty a spolu s nakrúcaním sa mi to tak nahustilo, že som už nestíhala. Termíny som mala stále natesno. Milujem svoju robotu, aj cestovanie ma baví, ale už toho bolo jednoducho dosť. Lietam medzi Bratislavou a Žilinou, donedávna ešte aj Nitrou. Tú trasu šoférujem hore-dolu každý deň.
V Búrlivom víne sa ako Karin Kučerová s Michalom Oláhom, ktorého
hrá Marián Mitaš postarali o vyhrotené dramatické scény.
Foto: Markíza
Musíte mať veľa najazdené...
Za dva roky stodvadsaťtisíc kilometrov, čo je možno aj viac, ako najazdí nejaký obchodný zástupca. Mám šťastie, že rada šoférujem. Ale mala som aj dni, keď som vstávala o tretej ráno, aby som skoro ráno stihla v Bratislave nakrúcanie a potom som utekala naspäť na divadelnú skúšku do Žiliny a zasa do Bratislavy, pretože som večer hrala.
A keďže som tu nemala bývanie, po predstavení som znova sadla do auta a odšoférovala to ešte raz domov.
Dá sa to zvládnuť?
Bolo to trocha šialené. Potom som už radšej prespala u nejakej kamarátky, nech zas v noci nešoférujem. Aj keď si počas jazdy viem oddýchnuť a som dobrý vodič, sústredený a predvídavý, v noci sú kamionisti veľmi nebezpeční, keď zaspávajú za volantom.
V žilinskom divadle máte domovskú scénu?
Ešte donedávna áno, ale práve odchádzam a budem už len dohrávať. Bola som tam od skončenia školy. Rozhodla som sa však, že idem na voľnú nohu. V Bratislave mám teraz už aj vlastné bývanie.
Ale v Žiline bolo dobre. Umelecký šéf Edo Kudláč sa snaží repertoár stavať tak, aby ponuka tvorila súčasné moderné divadlo. Sústreďuje sa na novú drámu, nemecké divadlo, minimalizmus. Aj Dostojevského sme robili v modernom šate. Veľa som sa tam za tri roky naučila.
Z hry Ivana Vyrypajeva Opití s Michalom Režným v Mestskom divadle Žilina.
Foto: Eduard Kudláč
Relatívne rýchlo vás začali obsadzovať do stereotypov záporných postáv. Vždy sa z vás vykľuje poriadna potvora. Nemrzí vás to?
Už som nad tým rozmýšľala, ale záporné postavy sa hrajú lepšie a majú oveľa širší rozsah emočných výkyvov. Myslím si tiež, že žiadny človek nie je prvotne zlý. Vždy existuje dôvod, prečo taký je. A to sa dá dobre hrať. Aj zlí ľudia mávajú dobré chvíľky.
Aj Karin v Búrlivom víne. Keď sa žene stane to, čo jej, že potratí, aj keď je to neviem aká mrcha, zasiahne ju to a zamyslí sa, či nerobí niečo zle. Ani v divadle postavy nie sú úplne jednoznačné. Buď je to nejaká femme fatale, ktorú niekto odvrhol, alebo je nešťastne zamilovaná. A ak aj to je kladná postava, sú tam veľké emócie a to je to, čo ľudí láka.
Myslíte, že to ich ťahá k obrazovkám?
Nové seriály stvárňujú civilný život. Aj keď tam je licencia zveličenia, je to predsa len život, ktorý je okolo nás.
V poslednej sérii to bol až krimitriler...
Áno, točili sme riadne divoké scény. Ak scenáristi vymyslia postavu psychopata, ktorý prežíva rôzne paranoidné stavy a je schizofrenik, dá sa čosi také očakávať. Bolo veľmi náročné točiť skoro aj celý deň v takom vypätom psychickom rozpoložení. Dá to zabrať.
Na druhej strane, je čo hrať. Pre hercov je to veľká výzva. Život je rovnako aj v realite plný šialenstva a intríg, nielen na obrazovke. Mňa by tiež nebavilo pozerať sa na to, aké je všetko krásne a dobré. Takto si aspoň ľudia môžu uvedomiť, čo v živote nechcú.
Asi nie je jednoduché dlhodobo udržať postavy v uveriteľnej forme.
Scenáre píšu rôzni autori, striedajú sa pokojne aj piati. Používajú často aj iný slovník a postavu v texte inak modelujú. Ale viem si to ustrážiť. Ak niekomu tykám a odrazu mu mám vykať, ustriehnem to. Alebo keď je moja postava vyobrazená ako prešpekulovaná a manipulatívna osoba a v ďalšom diele mi scenár do úst vloží slová pätnásťročnej pipky.
