Čo urobí obetavá žena, keď sa dozvie, že je vážne chorá? Keď sa prvýkrát v živote ocitne v situácii, že teraz musí nevyhnutne myslieť na seba? O takej hrdinke práve vznikol česko-slovenský koprodukčný film Domácí péče, ktorý práve súťaží v Karlových Varoch. ZUZANA KRONEROVÁ si v ňom zahrala ľudovú liečiteľku, nadšená z toho, že taký dobrý scenár ešte nečítala.
Toto je príbeh o československej žene, povedal o filme Domácí péče režisér Slávek Horák. Ako by ste ju opísali vy, tú československú ženu?
Je to žena, ktorá myslí len na ostatných a na seba až v poslednom rade. Len aby sa rodina a manžel mali dobre, ona nie je dôležitá. A ako hovorí Slávek, keď vypráža rezne a jeden je spálený, ten musí byť jej. Pristihujem sa pri tom, že ja som taká istá. Veď aj moja mama vždy stála v dlhých radoch na banány a pomaranče – a niekedy ich ani nedostala, len aby som ja mala.
A zo spomínania svojho otca viem, že jeho mama bola na tom rovnako. Najlepšie kúsky jedla dala na tanier manželovi a deťom – v rodine sa ich narodilo dvanásť – a sama zo slepačej polievky vyjedala len tie paprčky. Nožičky cmúľala. Ale prestaňme, aby náhodou čitateľom neprišlo zle.
Ako táto „tradícia“ vznikla?
Na vine je asi sebaobetujúca sa ženská mentalita, príznačná pre náš región, nie je v tom však sama. Dôvody musíme hľadať aj v tom, čo nás tu ovplyvňovalo a zrážalo na zem štyridsať rokov.
Socialistické ženy, hrdinky, ktoré všetko zvládajú, kedysi zaplnili našu kinematografiu. Ako herečky reagovali na to, keď dostávali úlohy typu Žena za pultom?
Boli si vedomé, že teraz musia zahrať ženu, ktorá nemá len päť P, ale všetkých dvadsaťpäť, ako zvyknem žartovať. Tento model pretrval aj v Rakúsko-Uhorsku, aj za socializmu, a odrážal to, že žena sa vnímala ako podradnejší človek. Lenže niektoré ženy sú naozaj takto založené, majú veľa empatie, nemyslia na seba a sú spokojné. Odolávajú reklamám, ktoré nás nabádajú: Užívaj si. Mysli na seba. Ty si to zaslúžiš. Ty za to stojíš. To je zase druhý extrém. Radšej udržujme veci v rovnováhe.
Hlavná hrdinka je skromná domáca ošetrovateľka, starostlivá mama, modelový príklad „československej“ ženy, ktorá v sebe nesie dostatok filmovej tragiky aj komiky. Zlom nastane, keď zistí, že je nevyliečiteľne chorá.
Slávek Horák sa doteraz tiež venoval iba reklamám. Nebáli ste sa, že to vnesie aj do svojho debutu?
Roky rokúce robím s debutantmi a nikdy som sa ich nebála. Navyše, Slávek je už zrelý človek, žiadny debutant. On iba klame telom. Povedali by ste, že je to len taký pražský „hejsek“, spokojný režisér reklamných spotov. Ale nie. On je výnimočne hlboký a premýšľajúci človek. Páčilo sa mi, ako povedal, že už mal dosť lesklých áut a krásnych modeliek, a že tento film napísal, pretože taká bola jeho vnútorná potreba. Mal ho prežitý aj prebolený. Verte, bol to nádherný scenár, v živote som taký nečítala. Neváhala som ani sekundu.
Na čom sa dá v scenári vybadať, že film môže byť dobrý, lepší ako iný?
