Kto počas letných a jesenných mesiacov sedel doma, mal problém. Cestovanie bolo charakteristickým znakom životného štýlu rakúsko-uhorskej šľachty na prelome 19. a 20. storočia. Ak ste začiatkom septembra neprišli do Karlových Varov, mohlo to znamenať, že máte finančný problém.
Len tí najbohatší trávili každý rok niekoľko týždňov v kúpeľoch, potom pri mori a zvyšok leta a jesene pobudli vo svojom vidieckom sídle.
„Objaviť sa v Karlových Varoch, Českých Tepliciach alebo vo Františkových Lázňach bolo záležitosťou prestíže,“ hovorí Daniel Hupko, kurátor zo Slovenského národného múzea -Múzea Červený Kameň v Častej. „Boli to chýrne centrá európskej aristokracie. Zo slovenských kúpeľov mali dobré meno Piešťany a Bardejovské Kúpele.“
Šľachta nevnímala tieto pobyty ako liečebné, hoci pila minerálnu vodu a absolvovala predpísané kúry, prišla si sem predovšetkým oddýchnuť a kultúrne sa vyžiť.
Kúpeľné mestá sa stali kultúrnymi centrami, na kolonádach sa konali koncerty, prichádzali sem umelci. Ku koncu 19. storočia začali dámy z vyššej spoločnosti využívať kúpele aj ako odtučňovacie pobyty, kúpeľní lekári im s radosťou predpisovali špeciálne diéty.
1908, Einsiedeln, Švajčiarsko. Šľachtici pózujú v areáli významného mariánskeho pútnického miesta. Táto lokalita je zastávkou pútnikov smerujúcich do španielskeho Santiaga de Compostela a fontána slúžila na osvieženie putujúcich.
Zdroj foto: SNA.
Ak neprídete, ohovoria vás
Letné cestovanie predstavovalo akúsi samoreguláciu šľachtických stavov. Bolo dôkazom toho, ktorá rodina si tento prepych môže dovoliť a ktorá už nie.
Presuny boli náročné nielen finančne, ale i organizačne. S aristokratickou rodinou cestoval celý sprievod – kuchárka, služobníctvo, domáci učitelia, spoločníčka domácej panej, komorné.
„V letných mesiacoch sa v kúpeľoch pohybovalo mnoho šľachticov z celého Rakúska-Uhorska, všetci sa poznali, bolo to niečo ako organizovaná dovolenka, ktorú trávili v spoločnosti rovnocenných,“ dodáva Daniel Hupko. Kto neprišiel, dostal sa do rečí.
