Najlepší nemecký film, aký kedy vznikol. Tak sa vyjadril režisér Werner Herzog o nemom čiernobielom filme Upír Nosferatu. Na motívy románu Dracula ho nakrútil v roku 1922 Friedrich W. Murnau a vyvolal ním veľký rozruch.
Vo Švédsku bol až do roku 1972 zakázaný pre nadmernú hrôzu, v Nemecku sa šírili fámy o tom, že herec Max Schreck, predstaviteľ grófa Orlocka, má nadprirodzené schopnosti, niektorí dokonca otvorene hovorili o tom, že je upír. Úlohu vo filme vraj dostal len vďaka tomu, nie vďaka brilantnému herectvu.
Týchto povier sa chytil americký režisér E. Elias Merhige a v roku 2000 nakrútil snímku V tieni upíra. Opisuje v nej nakrúcanie nemého Upíra Nosferatu, nemeckého herca Schrecka stvárnil Willem Dafoe, režisér Murnaua John Malkovich a hororová dráma získali dve nominácie na Oscara.
Upíra Nosferatu (1922) zaradil známy filmový kritik Steven Schneider do zonamu ‚Tisíc filmov, ktoré musíte vidieť predtým, než umriete‘.
Temnejší než Transylvánia
A čo má s kultovým a podľa mnohých najlepším filmovým spracovaním Stokerovho románu spoločné Oravský hrad?
Aby sa režisér Friedrich W. Murnau nemusel presúvať tisíc kilometrov na východ, z Berlína do Rumunska, rozhodol sa drsné transylvánske hory nahradiť slovenskými.
Oravský hrad sa stal Drakulovým sídlom a temnú, skľučujúcu atmosféru dotvárajú Jánošíkove diery, Velická dolina s ‚fantastickými kmeňmi stromov‘ či Margita a Besná, skaly hrozivo sa týčiace nad Váhom.
Nemecký štáb strávil na Slovensku tri mesiace od augusta do októbra 1921 a ako úvodnú scénu po príchode mladého Huttera do Transylvánie použili panorámu Vysokých Tatier, pohľad na Tatranskú Polianku, Gerlach a Slavkovský štít.
Podľa niektorých zdrojov však interiér Oravského hradu nahradili scénami z ateliéru v Berlíne.
Na Oravskom hrade otvorili novú expozíciu s názvom Mediatéka. Prostredníctvom fotografií, figurín a rekvizít približuje návštevníkom filmy, ktoré sa na hrade nakrúcali. FOTO: Oravské múzeum.
Talianska rozprávka Princezna a žobrák (1997). FOTO: OUTNOW.CH
Režisér Fantaghiro sa vrátil
Na Slovensko zablúdil aj poľský režisér Jerzy Passendorfer, keď v roku 1973 nakrúcal trinásťdielny seriál Jánošík. V siedmom diele ako kulisy použil Oravský hrad.
Poľská verzia slovenského hrdinu je oveľa akčnejšia, ide o pastiera oviec, najdúcha, ktorého vychoval pustovník a vštepil mu vieru v spravodlivosť.
Tvorcovia zdôrazňovali, že ich hrdina má so slovenským zbojníkom spoločné len meno, čo aj v seriáli odznie. Poľský Jánošík sa to dozvie od slovenského zbojníka vo väzení na hrade grófa Chorwata, kam sa dostal za to, že ochránil sedliaka, ktorého chceli hajdúsi neprávom zbičovať.
Taliansky režisér Lamberto Bava si Slovensko zamiloval počas nakrúcania rozprávok o princeznej Fantaghiro a v roku 1997 nakrútil na Oravskom hrade nie veľmi úspešnú rozprávku Princezná a žobrák. O dva roky neskôr jeho kolega, taliansky režisér Fabrizio Costa, pochodil rovnako s filmom Cárov emisár, filmovou adaptáciou románu Jula Verna.
