F. Černý (zľava), M. Pavlík, R. Klučka, R. Pobořil a K. Holas ako Čechomor.
FOTO - ČTK
Ešte pred dvomi rokmi sa sťažovali, že ich odmietajú hrať české rádiá. Dnes zbierajú zlaté a platinové platne, a to je ich repertoár zložený z ľudových skladieb z Moravy a Čiech. S tým, že tradičný cimbal a pulzujúci rytmus nahrádza elektrická gitara a rockové bicie.
Svitavsko-pražská folkrocková skupina vznikla ešte v roku 1988. Do konca minulého storočia vydali tri albumy, do popredia všeobecného záujmu ich posunul až album Proměny, nahraný so symfonickým orchestrom a, samozrejme, účinkovanie vo filme Petra Zelenku Rok diabla. Ani jeden z týchto projektov dostatočne neodzrkadľoval tvár skupiny, ktorá na koncertoch smerovala čoraz viac k tvrdším formám a znesiteľnej pompéznosti. Proměny boli jemnejšie a Rok diabla si predsa viac všímal Jaromíra Nohavicu.
Najnovší album Čechomor Live je vôbec ich prvou živou nahrávkou. Chceli, aby ľudia počuli Čechomor taký, aký v skutočnosti je? „Áno. Čechomor má však viacero polôh. Keď vyšiel soundtrack k filmu Rok diabla, začali sa množiť otázky fanúšikov, či nemáme nahraných viac koncertov. Minulý rok v apríli sme v Prahe v klube Na Brumlovce nahrali dve vystúpenia. A rozhodli sme sa, že to vydáme,“ hovorí pre SME spevák, skladateľ a huslista skupiny Karel Holas, ktorý je spoločne so spevákom a gitaristom Frantom Černým lídrom skupiny.
Zvuk Čechomoru znie v rockovej zostave, doplnenej o husle alebo akordeón majestátne. Tiché pasáže sa striedajú s divokou jazdou, známe a polozabudnuté staré piesne znejú akoby obaja si uvedomovali, že tu pred nami boli Kelti. Skupina, ktorá si predtým hovorila Českomoravská hudební společnost, rada prerába „ľudovky“ na svoj obraz, čo sa nemusí pozdávať práve folkloristom. „Tvár pesničky nájdete len tam, kde vznikla. Myslím si, že najdôležitejšie je mať pesničky, ktoré hráte rád,“ bráni sa Holas a ako príklad uvádza, že ich posledné cédečko pokrstil práve primáš horňáckej hudby pán Martin Hrbáč, ktorý si s nimi zahral a zaspieval.
„Z toho sa dá usúdiť, že sa folkloristi na nás nehnevajú. Určite nám nebude sedieť vyumelkovaná dychovka,“ dodáva huslista. Absolvent brnianskeho konzervatória predtým hral na husliach s polovicou českej rockovej scény od Mišíkovho Etc. cez punkpubové Tři sestry, v Českom srdci, s Francúzom Alanom Stivellom a nedávno aj s Jaromírom Nohavicom.
Jedinečná spolupráca s pesničkárom zatiaľ zostala pri soundtracku, ale fantastické úpravy Nohavicových skladieb Čechomorom doslova vyrážajú dych. Spolu hrali na koncertoch viac ako dve hodiny hudby a do filmu sa zmestila iba tretina, čo je Holasovi ľúto. A možno aj Nohavicovi. „Nateraz sme sa s Jarkom dohovorili len na príležitostnom koncertovaní. Každý máme svoje projekty.“
Základné ľudské fenomény ako láska alebo nenávisť, sex a krv sú v ľudových piesňach odjakživa prítomné, v podaní kapely však archaicky nepôsobia. František Černý pre Reflex povedal, že ľudia do nich zakódovali svoju skúsenosť a Karel Holas diplomaticky dodáva, že „sú pre nás stále živé vo všetkých ich odkazoch“.
V akých odkazoch? „V textoch sú odkazy, ktoré sa dajú preniesť do dneška. Možno spievame o rôznych krvavých udalostiach, čo sa stali niekde na dedine, ale keď sa pozrieme na terajší svet, stačí si vraždu z balady vynásobiť stokrát. Dnešné mordovačky sú masovejšie,“ spresňuje.
