Zemetrasenie, výbuch, rádioaktívny oblak. Toho sa kórejský režisér KIM KIDUK už roky desí. Po Fukušime nakrútil film The Stop, v ktorom sa mladý muž bojí o zdravie nenarodeného dieťaťa a zo zúfalstva by najradšej zničil celú civilizáciu. Prečo je taký radikálny, porozprával Kim Kiduk denníku SME na festivale v Karlových Varoch.
Váš hrdina ide k elektrickému stožiaru a chce ho odpíliť. To navodzuje dojem, že takýto príbeh môže vymyslieť len donkichot.
„Veď tak som sa aj cítil, keď som tento film nakrúcal. Ľudia nevedia, že počet jadrových elektrární stúpa, a keď o tom aj vedia, netrápi ich to. Myslia si, že je to obrovská, neporaziteľná sila. Preto viem, že sa mi boj proti nim nikdy vyhrať nepodarí.“
Vy ste nedávno strávili istý čas ďaleko od civilizácie, bývali ste v prostej chatrči a aj ste o tom nakrútili film Arirang. S akými výdobytkami techniky ste si vtedy pomáhali?
„Používal som telefón a notebook, bez toho sa nezaobídem. Lenže oba som si nabíjal solárnou energiou. Večer som sa ňou snažil šetriť, svietil som len veľmi málo a elektrinu som nepoužíval. Už vtedy som sa bál jadrových elektrární, aj som sa chystal o tom nakrútiť film a bol som si vedomý toho, že ak chcem niečo kritizovať, so zmenou musím začať od seba.“
Myslíte si, že ľudí presvedčíte a donútite šetriť energiu, keď vaši hrdinovia budú konať extrémne činy, volať po vypnutí Tokia a ochromení riadiacej centrály japonských vlakov?
„Samozrejme, nemyslím si, že by sa teraz v celom Tokiu mal vypnúť prúd. To som chcel len nejako zhmotniť svoj odkaz. Som rázne proti jadrovým elektrárňam a hnevá ma, že ľudia vôbec nespochybňujú ich bezpečnosť. Uverili propagande krajín, ktoré nevedia inak vyriešiť to, že zásoby nafty sa míňajú a stúpajú ceny palív. Neuvedomujú si, že stavanie atómových elektrární je previazané na zbrojný priemysel. Veď viete, čo sa v atómových elektrárňach vyrába. Plutónium. To sa ľuďom nepripomína, len sa im hovorí o nevýhodách solárnej energie.“
Aké argumenty používajú proti solárnej energii?
