Bez logiky, bez emócií, bez dôstojnosti. Takéto pokračovanie Terminátora radšej ani nemali nakrútiť.
Keď v roku 1984 do kín vtrhol robot T-800 Model 101 čiže Terminátor, hneď nám bolo jasné, že je nemilosrdný, krutý, nezničiteľný, nesmrteľný, úchvatný.
Potom nasledovala päťdielna filmová séria, televízny seriál aj videohry, ktoré naznačovali opak. Nič z toho však nedokázalo zmeniť fakt, že Arnold Schwarzenegger sa stal Terminátorom, hlavným hrdinom, a ostal ním dodnes. Máme ho radi.
Práve preto po zhliadnutí najnovšieho filmu v réžii Alana Taylora nemôžeme inak, len zvolať: Nechajte Terminátora zomrieť! Smrť postojačky je dôstojnejšia ako život v predklone, so spustenými gaťami a klaunskou maskou v službách biznisu.
Zomrieť treba postojačky
Diváci za predchádzajúce filmy do kín priniesli pol druha miliardy dolárov. Žraloky a iné dravé ryby z vôd šoubiznisu si zrátali, že na robotovi, dôstojnosť-nedôstojnosť, ešte stále môžu zarábať. Preto ho bez známky úcty, milosrdenstva či aspoň elementárnej slušnosti recyklujú. Na roky 2017 a 2018 sú ohlásené ďalšie dve pokračovania.
Nie že by v Terminator Genysis bol Švarcíkov robot nepodarený. Práve naopak – je najzábavnejšou, najdojímavejšou, najľudskejšou postavou celého filmu! Prirodzene, Schwarzenegger sa na staré kolená nenaučil hrať a aj kondičku, vzhľadom na vek obdivuhodnú, už nikdy nebude mať ako pred tridsiatimi rokmi. To všetko je v poriadku, nič lepšie ho predsa nemôže nahradiť.
Lenže ak najľudskejšou postavou filmu je robot, stalo sa niečo zlé. Ak ešte druhá časť z roku 1991 (opäť v réžii Jamesa Camerona) dávala zmysel a obsahovala i slušnú dávku emócií, nasledujúce filmy príbeh len chladne komplikovali, zamotávali a znásilňovali.
Možno aj preto nový film, reboot celej ságy, nadväzuje práve na prvé dve snímky. No krkolomnosťou kauzálneho radu – paradoxov vyplývajúcich z cestovania v čase – i neschopnosťou postaviť do kontrastu proti robotom skutočných, uveriteľných ľudí, pokračuje tam, kde v roku 2009 skončil Terminator Salvation.
V boji proti neškodným figúrkam
Je pekné, že John Connor dokáže prekvapiť. Potešia aj hry s motívmi prvých filmov. Lenže Terminator Genysis narába s cestami v čase násilne a bez logiky, namiesto postáv prináša zle obsadené figúry, namiesto skutočných citov syntetické instantné emócie a chýba mu aj vizuálna nápaditosť. Veď epickejšie vrtuľníkové scény sú aj v béčkovom thrilleri San Andreas.
Sarah Connorová, Kyle Reese, John Connor a starý T-800, zvaný Tatko (áno, až tak hlboko sme klesli!) tvoria ústredný štvorlístok. Ich vzťahy sú racionálne a popisné, bez emócií, iskrenia či chémie. Ľudským postavám chýba charizma, jediný J.K. Simmons ako policajt O’Brien predvádza herectvo, ale má žalostne málo priestoru. Po osudovosti, pochmúrnom živote v tieni tragického konca ľudstva niet ani stopy.
Pravda, celé to ako-tak drží pohromade a všemožne sa snaží ulahodiť fanúšikom. Ten, kto sa bál, že nový Terminator bude fiasko, je možno príjemne prekvapený.
No ak podľa nadšených reklamných rečí Jamesa Camerona čakáte návrat späť ku koreňom, k drsnému sci-fi thrilleru s hustou atmosférou, fascinujúcimi hrdinami, ikonickými scénami a silnými replikami, pri odchode z kina vo vás bude zlostne hlodať červíček sklamania.
Najmä, ak si nenecháte ujsť kľúčovú scénu, ukrytú medzi titulkami.
