V roku 2009 v juhonemeckej škole vo Winnendene zastrelil školák pätnásť ľudí, z toho až dvanásť cielenou ranou do hlavy. Krutý akt vyvolal vlnu zdesených článkov.
Keďže pri opise prípadu sa v médiách hovorilo len o zabitých spolužiakoch a pedagógoch, ľudia si spočiatku vôbec nevšimli fakt, že v rodovo vyrovnanej triede zomrelo až jedenásť dievčat a len dvaja chlapci. Až novinárka, ktorá odmietla používať takzvané generické maskulínum, dala tip na ďalšie skúmanie. Prečo si násilník vyberal prioritne dievčatá a učiteľky?
-
Štruktúra rodových stereotypov je vytvorená ostrou bipolarizáciou vlastností charakterizujúcich ženskosť a mužskosť, ktoré majú ženy a muži stelesňovať.
-
Rodová citlivosť stojí v protiklade k tradičnému chápaniu rodu (a pohlaví). Uznáva rozmanitosť predstáv o rode, ich komplexnosť (každá sociálna pozícia má v sebe mužské aj ženské prvky) a rovnocennosti (to, čo sa považuje za mužské, je rovnocenné s tým, čo sa považuje za ženské).
Zdroj: Glosár rodovej terminológie
Keď sa začali venovať jeho súkromiu, našli mu v počítači porno s prvkami brutality. Aj tento príklad ukazuje, že to so zahŕňaním žien do všeobecných výrazov mužského rodu nemusí byť až také jednoznačné, ako si často myslíme. Ani pri nedávnej tragédii v kostole v Charlestone sa nezdôrazňovalo, že z deviatich mŕtvych bolo až šesť žien.
Nový a drzý výklad
Česká feministická lingvistka Jana Valdrová tvrdí, že tzv. generické maskulínum nebolo nikdy celkom prirodzeným spôsobom opisu všetkých ľudí. Keď bola Božena Viková-Kunětická v roku 1912 ako historicky prvá žena zvolená do Českého zemského snemu, časť jej kolegov argumentovala, že nemôže vykonávať poslaneckú prácu, lebo nie je poslanec, keďže poslancom môže byť len muž.
Švajčiarka Emilie Kempin-Spyri si chcela na konci 19. storočia otvoriť po štúdiu práva vlastnú advokátsku kanceláriu. Keď jej povedali, že nemôže, lebo je žena, argumentovala švajčiarskou ústavou, že všetci Švajčiari sú si rovní. Tvrdili jej, že výklad, že Švajčiar je žena, je rovnako nový ako drzý.
Používanie generického maskulína je dnes prevládajúcou praxou nielen vo formálnych textoch. Keď nemáme informácie o pohlaví ľudí v skupine, najčastejšie použijeme mužský rod. Pozývame hostí, nie hostky, hovoríme o účastníkoch, nie účastníčkach, a to aj v prípadoch, keď je väčšina z nich preukázateľne ženského rodu, napríklad pri demonštráciách učiteliek či sestričiek.
Pri prieskume, ktorý nedávno robili medzi asi stopäťdesiatimi študentkami a študentmi bratislavských vysokých škôl, vyšlo, že tento spôsob vyjadrovania vnímalo ako optimálny vyše polovice opýtaných. Iba devätnásť percent sa vyjadrilo v prospech tvarov typu „respondent a respondentka“, cez lomky „respondent/-ka“ by situáciu riešilo sedemnásť percent a dvanásť percent o tejto téme ani len neuvažovalo. Celý prieskum je súčasťou publikácie Analýza významu a možností rodovo vyváženého jazyka, ktorú vydal Inštitút rodovej rovnosti v tomto roku.
Čo si predstavíte vy?
Je však mužský rod skutočne taký neutrálny, ako veríme, že je?