Magic Mike XXL
Kino tip
Kto pred tromi rokmi videl film Stevena Soderbergha, ten vie. Magic Mike, to je mladý Američan, ktorý nemá žiadny účet v banke, len peniaze, čo dostáva na ruku. Presnejšie do rozkroku. Keď si potom s hrubým zväzkom jednodolároviek príde vypýtať pôžičku, bankovej úradníčke sa nezdá veľmi dôveryhodný. Kariéra striptéra v nočnom klube ju akosi nevie presvedčiť o tom, že by tento chlapec mohol byť finančne zodpovedný a schopný viesť usporiadaný a zmysluplný život. A predsa. Mohol.
Podobné nedorozumenie vyvolal aj film samotný. Pred jeho premiérou sa vyrobila upútavka, ktorá navodzovala dojem, že do kín prichádza gýčová zábava pre bezstarostných tínedžerov. S populárnym Channingom Tatumom v hlavnej úlohe. Vôbec sa v nej nehovorilo o tom, že autorom filmu je oscarový režisér a že v ňom bude citlivo aj s vtipom hovoriť o mužskom dozrievaní a veľkých životných rozhodnutiach. A že Channing, tiež bývalý striptér, v ňom hrá chlapca, ktorý práve premýšľa nad tým, či bude noci tráviť v prítomnosti jačiacich, ale citovo nezaangažovaných žien, alebo presvedčí aspoň jednu, že si svoj život vie predstaviť aj inak.
Film Magic Mike mal taký úspech u divákov aj u kritiky, že sa musela nakrútiť aj druhá časť, tentoraz s dvojnásobným rozpočtom - 15 miliónov dolárov. Soderberg síce ustúpil do úzadia, réžiu prenechal svojmu bývalému asistentovi a sám si ponechal len kameru a strih, lenže Channing Tamtum medzitým herecky vyrástol. Nový príbeh zastihol Magica Mikea v čase, keď sa snaží živiť ako dizajnér a výrobca nábytku. Že má na to talent, naznačila už prvá čas. Lenže zrazu sa ozvú starí priatelia a on celkom náhodou z rádia začuje pesničku, na ktorú zvykol v striptízovom klube tancovať. Čo urobí?
Fem(inist) Fatale
Výstava/Dom Umenia, Bratislava
Galéria Kunsthalle má minimálne jeden veľký bonus – do jej priestorov možno nazrieť zvonka, hoci aj z električky či počas zmrzlinovej prechádzky, navyše priamo v centre hlavného mesta. V jej „výklade“ visia teraz nové plagáty. Na prvý pohľad vyzerajú ako propaganda za rodinu alebo návrat k vizuálu kedysi tu sídliaceho mobilného operátora či reklama na detský olejček. Až keď si prečítate, čo na nich stojí, môžete spozornieť. Napríklad: „Niektoré deti žobrú, že chcú mať tiež dve mamy. Hovorím im, že majú predsa otca, a to je tiež fajn, nie?“
Hádam sa vás taký výrok dotkne na správnom mieste – jeho autorka sa hrá s témou rodičovstva osôb rovnakého pohlavia a deje sa to na výstave s názvom Fem(inist) Fatale. Minulý týždeň ju otvorili vystavujúci umelci a umelkyne pred pomerne slušnými davmi návštevníkov.
Je to u nás vôbec prvá skupinová výstava, ktorá sa k feministickému východisku otvorene hlási. Pol roka po extrémoch vyvolaných referendom možno práve nadišiel správny čas opýtať sa umením, ako vlastne slovenský feminizmus žije. Hĺbku témy garantuje aj spolupráca s feministickým kultúrnym časopisom Aspekt a rodovo orientovaným časopisom Glosolália.
Vystavujú nielen ženy – medzi autormi a autorkami nechýbajú Anna Daučíková, Lucia Dovičáková, Eva Filová, Jana Bodnárová, Milan Mikuláštík, Martin Piaček, Ivana Šáteková, Jana Štěpánová, Mária Čorejová a Petra Čížková. Svojimi dielami reagujú na súčasný stav našej spoločnosti z feministického pohľadu.
Názov výstavy ironicky odkazuje na známy fenomén femme fatale ako na jeden zo symbolov rodového klišé. Autori a autorky pracujú s témou ženskej osudovosti na novom princípe – osudovou sa už nestáva zvodná žena, ktorá existuje predovšetkým pre mužský pohľad, ale práve feminizmus ako postoj.
M. R. Štefánik ako Anna Daučíková. FOTO - MARTIN PIAČEK
