Jules a Jim
Krásna mladá Catherine svoju náklonnosť k viacerým mužom naraz netají.
TV tip/Dvojka 20.50
Hovoríme o femme fatale, no nie sú to Sladké hry minulého leta, i keď v mnohom Maupassantov úsmevný príbeh v réžii Juraja Herza pripomínajú.
Jules a Jim sú k divákovi nemilosrdní.
Mierumilovný ľúbostný viacuholník je predstava pre väčšinu ľudí asi priam nemožná. Za súčasnými vzťahmi sa vždy skrývajú minulé, ktoré v istom okamihu nejako zlyhali, do veľkej miery ich lieči iba čas, navyše pomaly. A predsa je to príbeh podľa skutočných zážitkov – v podobe novely ho napísal Henri-Pierre Roche a v roku 1962 sfilmoval jeden z najväčších francúzskych režisérov Francois Truffaut. Na premiére filmu sa svojho času dokonca inkognito objavila aj skutočná hrdinka z autorovho života.
Krásna mladá Catherine to má spočiatku ľahké, najmä ak je priama a svoju náklonnosť k viacerým mužom netají. Získavať si ich lásku naraz je súčasťou jej prirodzeného správania, ani na chvíľu nezapochybuje o tom, že muži, navyše dobrí priatelia, berú na seba pri nadbiehaní ohľad, ich galantnosť spočiatku nemá hranice. Je však otázkou času, kedy sa bezstarostná hra s citmi začne komplikovať a hre života zahrozia vypočítavosť a žiarlivosť. Otestuje sa tak hĺbka lásky alebo nastúpi nenávisť až za hrob?
Jeanne Moreau a Oscar Werner. FOTO - Les Films du Carrosse
Ženu viacerých mužov by u nás mnohí nazvali veľmi jednoducho a bez debaty. Francúzi však o podobách lásky vedia – aspoň vo filme – viac. Truffaut sa na to všetko díva z celkom opačnej strany. Popri jednoznačnosti života v monogamnom vzťahu, ktorý si často vynúti aj pokrytecké ťahy, rieši rovnocenne aj tému priateľstva, sledujúc ako sa osobnosť človeka, jeho presvedčenie, vnútorná sila a čistota vyvíjajú vo vlastnom životnom tempe. Zároveň však dáva pocítiť, že hrdinovia sa zahrávajú so zdrojmi života a priznať si prehru často nestačí.
Jules a Jim je veľmi poetický film, plný výnimočných obrazov a výtvarne hodnotných scén. Plynie zdanlivo ľahko, o to viac neskôr zasahuje dynamickými posunmi a tragikou okamihu. Ak chcete zažiť šarm, dobrý vkus, krásu chceného, krutosť, cynizmus aj citlivosť v jednom, určite si ho pozrite.
Eva Andrejčáková
Balla: Veľká láska
Beseda / Zichyho palác 18.00
„Žena chce mať príťažlivé telo, aby ju manžel neopustil, a manžel chce mať hladké svalnaté brucho, lebo chce imponovať susedke, ale zároveň sa bojí, aby neprišiel o manželku a zaužívané rituály, a aby od neho s manželkou neodišiel aj jeho syn, v ktorom sa vidí a ktorý čoskoro preberie žezlo v rodine, lebo taký je kolotoč života a smrti, lunapark generácií. Kto by sa za toto nepoďakoval Bohu?“ Kto to mohol napísať, ak nie kruťas Balla.
Na jeho knihy sa netrpezlivo čakáva, tak ako aj teraz. Novozámocký rodák práve vydal svoju v poradí už desiatu knihu. Má názov Veľká láska a dnes podvečer ju predstavuje v bratislavskom Zichyho paláci v rámci podujatí Literárneho klubu. Opäť je šanca zažiť neúprosného, sarkastického, sebaironického autora, ktorý o všednosti každodenného života a o medziľudských vzťahoch dokáže písať tak, že čitateľa pekelne desí a rozosmieva zároveň.
Balla s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom tohtoročnej Pohode.
Foto – Martinus.sk
Spisovateľ Balla je laureátom Ceny Ivana Kraska. Svoje poviedky začal uverejňovať časopisecky v roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria, nasledovali knihy Outsideria, Gravidita, Tichý kút a ďalšie. S románom V mene otca získal v roku 2012 aj prestížnu cenu Anasoft litera.
Dnešný večer s Ballom moderuje a ukážky vo vlastnom výbere číta trnavský básnik a kolážista Pero Le Kvet. Hudobným hostím je DJ Stroon.
(ea)
Mnoho kriku pre nič
DIVADLO/ Nádvorie Bratislavského hradu 20.30
Sviatočná komédia v réžii Jiřího Menzela mala svoju pražskú premiéru už pred rokom. Shakespearov trpký podtext by ste v nej však hľadali márne. Menzelova inscenácia nepredstiera nijakú zvláštnu filozofiu okrem tej, že sa nič nemá brať vážne.
Režisér temné stránky hry potlačil a stavil na hravé verše, pestré kostýmy, úsmevy a zábavu. Dnes hru poslednýkrát môžete vidieť aj v Bratislave v rámci Letných shakespearovských slávností.
Foto: Viktor Kronbauer
Ženiť sa či neženiť? Hlavná dejová línia sa točí okolo svadby Claudia a Héry, ktorá je však zásluhou ľstivého Dona Johna zmarená. Na povrch totiž vypláva nelichotivé krivé obvinenie, že mladá dievčina je nevernica. Tieň zrady však prekrýva rozjarená atmosféra, hašterenie milostnej dvojice Benedicka a Beatrice a aj ľudový humor dvoch pojašených strážnikov, ktorí, paradoxne, prispejú k šťastnému rozuzleniu príbehu.
(mog)
Autor: mog
