Vodca skupiny neonacistov Teppo sa v bare zoznámi so servírkou Sari. Vzápätí skončia v posteli a napokon sa asi zaľúbia, lebo mladík je odhodlaný spraviť čokoľvek, aby si novú známosť udržal. Aj potom, keď vysvitne, že Sari má počerného syna Rhamadhaniho.Film s takýmto hrdinom je práve našich kinách, volá sa Levie srdce a nakrútili ho Dáni.
Foto: Film Europe
Dospievanie bez logiky
Téma extrémizmu, rasizmu a xenofóbie nie je v kinematografii nová. Ani v tej škandinávskej. Rasistov, ktorí zistia, že v blízkom príbuzenstve majú príslušníkov iných etník, alebo dokonca sami majú černošské či židovské korene, sme už v kine zažili viacero.
Spôsob, akým sa filmári do týchto príbehov púšťajú, je väčšinou stereotypný: negácia, agresia, vyjednávanie, depresia, zmierenie. Ani režisér Dome Karukoski nepostupoval inak, len sa zaručené spôsoby snažil trochu ozvláštniť. Jeho hrdina sa okrem problémov s vlastným presvedčením musí vyrovnať s chlapcom, ktorý ho odmieta, provokuje, dokonca aj pokúša zabiť.
Popritom počúva svojho mladšieho brata Harriho, tiež extrémistu, ktorý dezertoval z vojenčiny, lebo nechce aby mu velili „buzeranti a negri“. A pri úteku z kasárni si nezabudol pribaliť zopár granátov. Keď k tomu pripočítame Rahmadhaniho otca, musíme uznať, že Teppo rieši veľa vecí naraz. Sexuálny pud, lásku, rodinnú súdržnosť, zodpovednosť, túžbu vyniknúť, potrebu imponovať vyvolenej. Slovom – dospieva.
Foto: Film Europe
Nedozvieme sa však, čo ho formovalo, kde sa nabrala jeho xenofóbia, ani ako a prečo sa jej dokázal tak rýchlo vzdať. Jeho vzťah k Sari je zredukovaný na sex, ťažko mu možno uveriť hĺbku a silu. Tvorcovia nevenujú veľkú pozornosť ani prostrediu a sociálnym väzbám postáv. Hrdinove skutky a rozhodnutia tak plynú viac z tézy ako z podstaty, logiky či vzťahov.
Rasizmus je zlý, áno
To, že tvorcovia nevykreslili černoška ako obeť, ale ako drzého provokatéra, ktorý sa Teppa pokúša zavraždiť, je síce nečakané, prekvapivé a netradičné, ale Rhamadhaniho tak pripravili o možné sympatie publika a film ochudobnili o emotívnu silu. O Sari sa tiež nedozvieme, čo si myslí ani čo cíti.
Jedinou prepracovanejšou postavou je Harri, takže fínska filmová cena za herecký výkon Jaspera Pääkkönena nebola žiadnym prekvapením. Iné sa na tomto filme oceniť nedalo, pretože jeho príbeh je úplne tradičný, má klišéovitý začiatok a nepresvedčivý happyend. Levie srdce nakrútili pred dvomi rokmi, dnes u nás dostáva nový náboj.
V čase, keď sa aktivizujú a bez hanby na verejnosti producírujú ľudia z hnedého i červeného kraja politického spektra a známe osobnosti i zavedené strany sa neostýchajú ťažiť z chudoby, nespokojnosti, neistoty voličov, sa každý rozumný hlas ráta. Tým viac škoda, že film so správnou tézou no nedbanlivo vystavaným príbehom a „odfláknutými“ postavami nemá silu oslovovať ani presviedčať.
