Okolo nás chodia denne ponižované a týrané ženy. Poľský spisovateľ Zygmunt Miłoszewski píše v knihe Hnev aj o tom, prečo sa v našom regióne vyšetrovanie týchto zločinov nikam nehýbe.
Zygmunta Miłoszewski. FOTO - BLOGSPOT.PL
Ak teraz budeme venovať chvíľu pozornosť poľskej detektívke, nebude to preto, že by sme chceli zletniť a uvoľniť tempo a prispôsobiť sa vkusu plážových čitateľov. Pri čítaní románu Zygmunta Miłoszewského nemožno mať pocit, že zrádzame nejakú „vyššiu“ literatúru.
Poľský autor je prosto výbornou alternatívou pre všetkých, čo nemajú radi dominantné trendy a nemyslia si, že výborné krimi vedia napísať len Švédi, Dáni a Nóri. Aj blízky sever vie prekvapiť.
Prokurátor v hlavnej úlohe
Román Hnev je vyvrcholením voľnej trilógie, predchádzajúce knihy Zapletení a Zrnko pravdy vyšli v Premedii tiež. Jeho hlavným hrdinom je prokurátor Szacký, čo je dobrá príležitosť na to, aby sme sa zamysleli, prečo prokurátori nemajú vo všeobecnosti dobrú povesť, a prečo sa doteraz výraznejšie nepresadili ani len v literárnych úlohách.
Pre autorov krimi je atraktívnejšou voľbou psychicky rozbitý policajt, nezriedka rozvedený alkoholik a neúspešný otec. Prečo? Je viac v akcii. Častejšie vytasí zbraň a snaží sa dostať z pasce, ktorú zločinec nastavil. Ale prokurátor? To je predsa len iné meno pre úradníka, podriadeného zbabelca a príslušníka druhej triedy v štruktúrovanom justičnom prostredí.
Nedá sa povedať, že by prokurátor Szacki úplne popieral stereotypy, ktoré sa s prokurátorskou profesiou spájajú. Je síce mediálne známy, ale zároveň je aj suchárom, čo dáva prednosť pohodliu namiesto toho, aby nekompromisne trval na princípoch.
V meste s minulosťou
A treba vedieť, že pôsobí v Olštýne. Mesto s pruskou minulosťou je v tomto príbehu samostatnou entitou. Szackému lezie na nervy pocit výnimočnosti a lokálpatriotizmus miestnych, čo neustále pripomínajú, že na území mesta je až jedenásť jazier. On skôr vidí, že mesto zohyzdila architektúra raného kapitalizmu, má nefunkčnú dopravu a zlé počasie.
S minulosťou mesta Miłoszewski pracuje, aj keď uvádza na scénu detektívny prípad. Píše, že v troskách starého nemeckého bunkra neďaleko nemocnice objavili robotníci starú kostru. Najprv sa zdá, že prípad sa bude dať ľahko uzavrieť, že len sa odfajkne ďalší Nemec, ako sa tu pri nálezoch vojenských pozostatkov hovorí. Lenže ľahká záležitosť sa postupne mení na čosi zaujímavejšie.
Súdny lekár s príznačným menom Frankenstein zistí, že kostra má desať dní.
Miłoszewski našiel cestu, ako postupne rozvíjať viacvrstvový príbeh krutej vraždy a pomsty za staré hriechy. A v závere sa prokurátor Szacki stáva oveľa väčšou súčasťou prípadu, ako by si želal.
Zločiny zrodené doma
Poľský spisovateľ píše zaujímavo obzvlášť pre slovenského čitateľa. Pridanou hodnotou je historická a kultúrna podobnosť s našou súčastnosťou. Veľmi dobre sa dá rozumieť námahe, akú treba vynaložiť pri presadzovaní dôslednosti, prekonávaní lajdáctva, stereotypov, zatuchnutosti a ťažkopádnosti inštitúcií.
Špeciálnym presahom románu Hnev je téma domáceho násilia, pretože v pozadí zločinu stoja staré krivdy. Po uliciach chodia mĺkve ženy, ktoré sú denne ponižované a týrané. Štát, spoločnosť a justícia sa venujú organizovaniu seminárov a mediálnym kampaniam, v skutočnosti je však citlivosť voči násiliu v rodinách podriadená všeobecnému pokrytectvu a nedostatku odvahy.
Prokurátor Szacki je so svojím cynizmom premiešaným so sympatickým zanietením príkladom tohto konfliktu.
To, že dal Miłoszewski svojej detektívke abstraktný názov, má svoje dôvody. V rozhovore pre Gazetu Wyborczu povedal, že „poľská nasratosť“ je únavná vlastnosť, hoci je v nej veľa autentickosti. Viac by si želal, keby mal poľský hnev podobu „atmosféry večnej nespokojnosti“, ktorá je prítomná v západných spoločnostiach.
Dnes je autor Zygmunt Miłoszewski vývozným artiklom poľskej literatúry. V spomínanom rozhovore čitateľom odkázal, že prokurátor Szacki končí. Záver Hnevu vraj neumožňuje, aby pokračoval.
Dejiny detektívneho žánru sú však poučné. Skutočne invenční autori sú schopní vzkriesiť svojich hrdinov aj tými najsurreálnejšími metódami. Uvidíme, či aj tento prokurátor bude mať nakoniec tuhý koreň.
Autor: Ľubomír Jaško
