Pre niektorých ľudí je dielo v štýle biedermeier starožitným skvostom, ktorý treba mať doma, prinajmenšom zvyšuje postavenie. Prečo zaujíma výtvarného teoretika, porozprávala kurátorka KATARÍNA BEŇOVÁ.
Ako máme vnímať biedermeier?
„Je to štýl, ktorý sa roky odsúval mimo hlavnej pozornosti. Často bol vnímaný povrchne, len ako čisto meštianska záležitosť v duchu páčivých vecí. Súvisí to s tým, že v 20. storočí sme mali od neho ešte pomerne krátky odstup. Venujeme sa mu len posledných dvadsať-tridsať rokov. Výskumy ukázali, že skrýva veľa paralelných línií a zďaleka nejde len o dlhodobo zakódované klišé.“
Čo na ňom láka vás?
„Pre mňa bola dôležitá pluralitná línia. Zahrnuje všetky sféry – maliarstvo, sochárstvo, úžitkové umenie aj všeobecne dizajn, kultúru života obdobia. V rámci výtvarných smerov zároveň doznieva klasicizmus, romantizmus a začína sa realizmus.“
Podľa akého klišé ľudia vnímajú biedermeier?“
Základná definícia tvrdila, že ide o štýl strednej vrstvy. Ako sa však ukázalo, gro najkvalitnejších realizácií a objednávok vychádzalo z vyššej vrstvy, čo vlastne súviselo s celkovou politikou.“
Katarína Beňová (38) – odborná asistentka na Katedre dejín umenia FiF UK. Je kurátorkou
zbierky 19. storočia v SNG. Venuje sa umeniu 19. st. v strednej Európe.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Išlo o obdobie po Viedenskom kongrese. Ako ovplyvnil umelecké dianie?
„Spoločnosť sa potrebovala nanovo usporiadať po napoleonských vojnách. Keďže nastalo mierové obdobie, rozvinul sa obchod a mnoho ľudí zo strednej vrstvy malo možnosť zbohatnúť. Vyššia vrstva sa zároveň snažila svoj život skvalitniť a vytvoriť si komfortnejšie prostredie, menej zviazané pravidlami, aké fungovali v baroku alebo v klasicizme. V rámci modernizácie sa však priblížila tej nižšej a svoju úlohu zohral aj fakt, ako dopadla Mária Antoi〜netta a ďalší, čo luxus prehnali do extrémnu. Na druhej strane práve po Viedenskom kongrese bolo veľmi dôležité udržať v monarchii poriadok. Výkonná moc bola v rukách kniežaťa Metternicha, jeho tajnej polície a rôznych kontrolných orgánov.“
Strana z albumu kresieb rodiny Zichy Ferraris. "Ľudia sa utiekali do súkromného prostredia,
kde ich nekontrolovali. Tak podporili kult každodennosti svojho domova," hovorí
Katarína Beňová. FOTO - WEB UMENIA
Aj preto sa biedermeier rozvíjal?
„Áno, lebo ľudia sa utiekali do súkromného prostredia, kde ich nekontrolovali. Tak podporili kult každodennosti svojho domova.“
Biedermeier sa objavuje naprieč sociálnymi vrstvami, čo môže znieť až idylicky. Ako to vidíte?
„Určite nemôžeme hovoriť o tom, že biedermeier je jedna veľká idyla, nehovoriac o kvalitatívnych rozdieloch v umení tohto obdobia. Vidno to v momente, keď nastupuje vplyv sériovej výroby, kde dostal priestor aj dobový gýč. To súviselo práve so strednou vrstvou, ktorá sa snažila čo najrýchlejšie dobehnúť vysokú. Robila to často nevkusne. Niektoré kvalitné a veľmi drahé solitérne kusy sa stali predobrazom lacnejších sé〜rio〜vých výrobkov, no tie mohli byť niekedy príliš prezdobené. Na našej výstave ukazujeme aj túto líniu tak〜zvaného meštianskeho rokoka. Pri troche predstavivosti je to niečo ako známe podnikateľské baroko, ktoré sa u nás rozšírilo po Nežnej revolúcii. Sériová výroba mala však aj pozitívny vplyv – vďaka nej vznikli mnohé praktické riešenia či zjednodušené a funkčné dizajnové línie. Namiesto drahokamov nastúpilo farebné sklo, svoje tvary získala slávna tonetka, konským vlasom plnené čalúnené kreslá vystriedali pružiny.“
Prirovnávate kontext biedermeiera až k hipsterským iniciatívam. Kde to najviac cítiť?
„Súvisí to práve s budovaním kvality života. Práve vtedajšia vysoká vrstva sa začína viac zaujímať o prírodu, rastliny, botaniku, cestovanie a zdravý životný štýl. Bohatí cestujú po Švajčiarsku či Francúzsku, ale objavujú aj nové domáce miesta. Bežnou praxou sa stáva pobyt v kúpeľoch, čo predstavuje aj dôležitú spoločenskú udalosť, výrazne určenú módou. Vždy ste si priniesli domov suvenír a vložili do vitríny, aby bolo jasné, že ste sa vedeli dostať do Bardejova či do Piešťan.“
Je podľa vás štýl biedermeier pre návštevníka galérie kontaktnejší než iné výtvarné témy?
„Je to dostupný štýl, dá sa z generácie na generáciu ľahšie zachovať. Tiež poznám niekoľko rodín, ktoré po predkoch zdedili nábytok, šperky či porcelán z tohto obdobia. Aj na základe výstavy sa nám už viacerí ľudia ozvali, že majú doma niečo po prababičke.“
Ako funguje táto téma napríklad v Rakúsku?
„Umenie biedermeiera tam zahŕňa veľmi cenené kusy, dobre sa s nimi obchoduje. Aspoň dvakrát do roka sa konajú veľké aukcie. Myslím, že pre našich ľudí je sympatické vidieť čosi také na výstave. A potom môžu porozprávať ďalšie detaily. Napríklad jedna pani nás upozornila na šálku, ktorá mala na dne kvetinu. Spomenula si, čo sa hovorilo medzi starými Bratislavčanmi: keď káva nebola dostatočne dobrá, čiže bola riedka, kvetina presvitala. Preto ju volali blumenkafé.“
Ktoré najcennejšie kusy vystavujete?
„Čo sa týka maliarstva, zaujímavou ukážkou je skupinový portrét grófa Majlátha s rodinou od Friedricha von Amerlinga, veľmi ceneného dobového viedenského maliara. Na prvý pohľad vyzerá ako nedokončený, išlo však skôr o odkaz na historickú udalosť. Rodina sa zúčastnila na oslavách, keď cisár František I. prvýkrát prichádza po porážke Napoleona do Viedne a vítajú ho davy obyvateľov.“
Na čo ste sa počas hľadania najviac sústredili?
„S kolegyňami Janou Švant〜nerovou a Silviou Seneši Lutherovou sme chceli poukázať na lokálne remeselné dielne, manufaktúry a továrne. Hľadali sme vo všetkých väčších slovenských galériách. Našli sme unikáty zo skla, vyrobeného novými technikami v Zlatne a Katarínskej Hute, keramiku zo Stupavy a Kremnice, sprístupnili nábytok z oblasti Spiša ako bohatého regiónu. Zo zbierky budapeštianskeho múzea sme zapožičali unikátny sekretár, presne datovaný a signovaný. Aj pri dielach zo zahraničných zbierok sme sa snažili, aby boli z hornouhorskej proveniencie.“
Vaším objavom sú rodinné skicáre z tohto obdobia. Čím sú zaujímavé?
„Zachytávajú bežný život v šľachtických rodinách. Jeden patril rodine Zichy-Ferraris. Je v ňom vyše dvesto datovaných kresieb a ide o veľmi peknú ukážku dobového kultúrneho vzdelania. Druhý pochádza z rodiny Odeschal〜ci〜ovcov, pôsobila hlavne v Bratislave a okolí. Okrem bežných udalostí v ňom zachytila aj jar roku 1848, keď sa stala súčasťou veľkých reformných tendencií, ktoré vyústili do revolúcie. Všetko sa v ňom končí kresbou veľkého stroja s názvom patent. Vstupujú doň sedliaci a vystupujú mladí, slušne oblečení až uniformovaní mladí muži. Tak si šľachta predstavila novodobú spoločnosť.“
