Sex, dievčatá, čokoľvek
Keď vás niekto opustí, treba mu zavolať a spýtať sa, ako sa má
Nova Cinema 15.05
Roba znovu opustila priateľka? Čo robí zle? Prečo sa mu to zakaždým stane? Má približne tridsať rokov, je to celkom inteligentný, milý chlapec s normálnymi záujmami, väčšinu času trávi v obchode s platňami a má aj dobrých kamarátov. Hádam len, že je trochu nezodpovedný a priveľmi zasnívaný. Je zvyknutý, že problémy zaňho vyriešia pesničky, napríklad od Brucea Springsteena. Takže keď si nevie rady, Boss sa mu okamžite zjaví a nájde riešenie.
"Zvolaj im, spýtaj sa, ako sa majú, a uvidíš, či ti odpustili. Potom na ne všetky konečne zabudni a začni odznova," hovorí, keď si Rob vo svojej hlave robí rebríček svojich najobľúbenejších dievčat a uvažuje, prečo s ním žiadna nezostala. A keďže ho Rob poslúchne, začína sa príbeh plný hľadania, znovu nachádzania, spoznávania sa, opúšťania starej cesty a odhodlávania pustiť sa na novú. Ozaj pekný film.
V roku 2000 ho nakrútil britský režisér Stephen Frears. Hlavnú úlohu v ňom dostal John Cusack, pretože on podľa knihy Nicka Hornbyho písal scenár a poznal ju teda zozadu aj spredu. On mal tiež najvážnejšie slovo pri výbere hudby, ktorá je vo filme veľmi dôležitá, hoci to vôbec nie je muzikál. Frears v čase vzniku spomínal, že si ani nevieme predstaviť, ako sa pri hudobnej dramaturgii tvorivý štáb hádal a že ho stále veľa námahy, kým všetky hádky ukončil.
Nechať toto právo Cusackovi bolo logickým rozhodnutím, veď on Robovi Gordonovi prepožičal časť svojej osobnosti a vymodeloval ho svojimi typickými črtami nedbalého melancholika.
Do britských a amerických kín prišiel pod názvom High Fidelity, tak sa volá aj Hornbyho kniha. U nás sa kniha predávala ako Všetky moje lásky a film dnes česká televízia Nova uvedie pod názvom Sex, dievčatá, čokoľvek. To len, aby ste sa nenechali pomýliť. Bola by to škoda.
Oko za oko
Videoopera, festival Kiosk/Nová synagóga 19.00
Vážna hudba nevážne – to je spôsob, ako ju slobodnejšie prijať. Pokúsili sa o to Miro Tóth a Marek Kundlák už v minulosti, keď napísali operu Zub za zub. Vykreslili v nej cynického mestského človeka, ktorý vtrhol do kultúrno-historického priestoru v Banskej Štiavnici a arogantne si ho pretvoril a prisvojil. A autori v tomto duchu tvorby neprestávajú. Teraz ponúkajú Oko za oko, kde problém formálne aj tematicky rozvíjajú. Jej dej sa odohráva v Humennom a skúma fikciu, v ktorej sa bývalý profesionálny vojak adaptuje na civilné pracovné prostredie po ukončení služby v ozbrojených silách. Hlavný hrdina postupne obchádza mesto a vyberá si miesto na založenie fabriky.
Foto – stanica.sk
Videooperu pre dvoch sólistov, zbor a komorný ansámbel tentoraz uvedú v žilinskej Novej synagóge, kde zároveň odštartujú ôsmy ročník festivalu Kiosk. Potrvá až do nedele a vo svojom programe chce oprášiť staré divadelné poučky a ukázať súčasné moderné diela. Dnes večer po opere ponúkne aj súčasný tanec Stanislava Dobáka a Martiny Lacovej pod názvom Supernaturals.
Tak ďaleko, tak blízko
Kino Lumiere Bratislava 18. 00
V živote režiséra Jara Vojteka raz nastala chvíľa, keď ho začal hnevať Rainman. V tom čase sa už niekoľko rokov venoval téme autizmu a keď videl film s Dustinom Hoffmanom, iba krútil hlavou. "Je síce pekný, ale príliš romantizuje a nejde do hĺbky," hovorí. "Život s autistami nie je až taký úžasný, obohacujúci a presiaknuý genialitou."
Sám sa niekoľko rokov trápil, ako by mal film o nich vyzerať a chcel nájsť správnu cestu, ako zadanie z autistického centra Andreas naplniť. Nakoniec sa rozhodol, že svoj film nakrúti pozorovacou metódou, bez inscenovania a manipulácie a že sa nebude báť ukázať ani tie najdrsnejšie situácie, ak sa mu bude zdať, že by bez nich jeho pokus nemal zmysel.
Zámer sa mu nesmierne vydaril a kto sa na dokument Tak ďaleko, tak blízko vyberie do kina, uvidí film, ktorý vznikol s citom voči autistoma a obdivom k ich rodičom.
Autor: ea
