Je to niečo medzi nebom a zemou, ale tí, čo účinkujú v Súdnej sieni, často dostanú scenár s postavou, ktorá pripomína ich vlastný príbeh. „Účinkovanie potom vnímajú ako očistu a terapiu, možnosť vyrozprávať sa z vlastných ťaživých zážitkov,“ hovorí dramaturgička relácie Katarína Gažová.
Keď Súdna sieň začínala, bol veľký záujem o účinkovanie v nej. Stále to platí?
Úplne na začiatku sme práve naopak mali problém nájsť účinkujúcich. Projekt vznikol rýchlo, od nápadu po realizáciu prešiel mesiac, nikto reláciu nepoznal. Na kastingoch sa stávali vtipné situácie, keď sa záujemca – neherec opýtal, či režisérovi neprekáža, že on má skúsenosti so súdmi, s výkonom trestu, vlastne, že je v podmienke, že vie najlepšie zo všetkých, o aký paragraf ide a ako má vypovedať, ale v skutočnosti sa bál, či ho sudca nepošle do basy. Potom sa to však rozbehlo.
Relácia sa vysiela osem rokov, nevystriedali sa v nej už všetci ‚hraniachtiví‘ diváci?
Stále prichádzajú ďalší a ďalší, nevieme ten dopyt uspokojiť. Máme vybraných tisíce ľudí, mohli by sme vyrábať niekoľko desiatok epizód denne, taký veľký je záujem o účinkovanie.
Čím to je?
Pre mnohých je to akási očistná terapia. Spomínam si na účinkujúcu, ktorá mi povedala, že keď si prečítala scenár, rozhodla sa, že do toho musí ísť. Celé roky sa nemala komu vyrozprávať zo svojej ťaživej situácie. Sú to zväčša slušné a pracovité ženy, ktoré sa rozvedú, bývalý manžel neplatí výživné a ony sa ocitnú v katastrofálnej životnej situácii. Motivuje ich aj to, že chcú odkázať iným, aby nespravili také isté chyby ako ony.
Čo najčastejšie rieši tento typ žien pri rozvode?
Dnes už existujú spôsoby ako vymôcť výživné na deti od mužov, ktorí nechcú platiť. No v minulosti si to vedeli zariadiť tak, že zrazu mali nulové daňové priznanie, firmy previedli na iné osoby a keď sa rozvádzali, boli nezamestnaní a nič nemali. Žena dostala minimálne výživné, čo je dnes do asi 50 eur na dieťa.
Pri rozvodoch sa asi nekrivdí len ženám, či áno?
Často sme v réžii doslova plakali nad zúfalstvom otcov. Nakrúcali sme prípad, keď žena spáchala samovraždu a dieťa sa dostalo do starostlivosti starých rodičov, pretože pár nebol zosobášený. Starí rodičia boli starí, v zlej sociálnej situácii, ale otec musel tri roky bojovať, kým dieťa získal. Kauzu prišiel hrať muž, ktorý podobne strašidelným spôsobom prišiel o syna.
Akým?
Chlapca získala babka alkoholička a dedo bývalý policajt, ktorý ho mlátil. Muž bol tri roky bezmocný proti úradom a úradníkom, syn bude doživotne niesť psychické následky z toho trojročného pekla. Hovoril nám, že je rád, že mohol prísť na nakrúcanie a podeliť sa o vlastné skúsenosti. Vie, že spravil veľa chýb, nevyznal sa, nezobral si advokáta, s nikým sa neporadil. Myslel si, že keď povie na súde všetko ‚tak úprimne od srdca‘, bude to fungovať. Nefungovalo a dieťa mu nedali.
Dramaturgička Katarína Gažová (v strede) počas nakrúcania Súdnej siene. FOTO: JOJ.
Často sa stáva, že účinkujúci hrá to, čo sám v živote zažil?
Veľmi často. Neviem, ako je to možné, asi intuícia režiséra relácie a kastingovej režisérky pri výbere účinkujúcich do jednotlivých epizód. Alebo je to niečo medzi nebom a zemou. Neraz sa až po nakrúcaní dozvieme, že účinkujúci zažil presne to, čo mal podľa scenára hrať.
Zdôverí sa štábu?
Zväčša to vytušíme ešte počas skúšky. Nakrúcali sme napríklad rozvod, kde manžel bol tyran a alkoholik a žena nežná kvetinka, povolaním zdravotná sestra. Pani, ktorá ju hrala, plakala tak presvedčivo, až nám behali zimomriavky po tele. Tak by to nezahral ani herec z kamenného divadla. Po skúške sme sa jej spýtali, či má podobnú skúsenosť, a dozvedeli sa, že presne takúto situáciu zažila pred dvoma rokmi. Súdna sieň je zaujímavá tým, že si hovoríte, že to nie je možné, aby takéto niečo zahral človek z ulice. Samozrejme, že nezahral, ale mohol to prežiť a vtedy sa pozeráte na skutočné emócie, nie na herecký výkon.
S rozvodom má skúsenosť takmer každý druhý manželský pár. Ťažšie sa však asi hrajú vraždy alebo ekonomická kriminalita?
S ekonomickou kriminalitou majú účinkujúci skúsenosti. Nakrúcali sme prípad o ekonómke z Nitry, ktorá skončila vo výkone trestu na sedem rokov, pričom len plnila príkazy svojich šéfov. Prišla ju zahrať pani, takisto účtovníčka, ktorá práve prežívala to isté. Spomedzi viacerých klientskych firiem mala jednu, o ktorej nevedela, čo v skutočnosti robí a aktuálne chodila po súdoch a nosila dôkazový materiál. Reálne jej hrozilo, že do väzenia pôjde ona, a nie majitelia. „Nikdy by som si nebola pomyslela, keď podpíšem daňové priznanie, že to bude moja zodpovednosť, a nie konateľa alebo štatutárneho zástupcu firmy,“ povedala nám. Aj ona bola rada, že môže hrať a pred kamerou povedala veci, ktoré sme my ani netušili, lebo nerobíme ekonomické audity. Zaujímalo by ma, ako nakoniec vyriešila svoje problémy.
Pri nakrúcaní nehovorí účinkujúci to, čo má napísané v scenári?
Zväčša všetko hovoria vlastnými slovami. Len tak tam môžu vložiť vlastné skúsenosti a prežitky. Nie sú herci, keby recitovali slová zo scenára, nedopadlo by to dobre.
Spomínam si na exotický prípad z Thajska, súvisel s cunami. Aj tu sa vám podarilo obsadiť niekoho s podobným zážitkom?
Vtedy sme to nečakali, ale áno. Náš príbeh opisoval mladý manželský pár, ktorý bol v Thajsku počas tejto ničivej udalosti a manžel zahynul. Manželka išla na súd, aby ho vyhlásili za mŕtveho, pretože sa ocitla v patovej situácii. Ak nebol oficiálne vyhlásený za mŕtveho, nemohla nič úradne riešiť. Ako svedkyňa tam bola svokra, matka zosnulého. Prišla ju zahrať jedna veľmi milá krásna pani s nádhernými blond vlasmi. Od začiatku do konca plakala. Navrhli sme jej, že ak má problém zahrať svoj výstup, môžeme ho skrátiť.
Ako zareagovala?
Tvrdila, že je nám veľmi vďačná, že mohla prísť nakrúcať. Pred rokom jej zomrel syn na Kube, prišla odtiaľ len rakva, neukázali jej ani telesné pozostatky. „Neverím, že je mŕtvy,“ hovorila nám s plačom. „A všetko, čo ste mi napísali do scenára, som v skutočnosti aj robila. Hľadala som ho cez internet, vycestovala som na Kubu, vypytovala som sa jeho zamestnávateľa. Som šťastná, že som teraz tu a môžem zažiť toto nakrúcanie. Je to pre mňa očista.“
Pripomína to rodinné konštelácie, čo je psychoterapeutická technika. Skupina klientov vytvorí model rodiny jedného z nich, stvárňujú členov rodiny a tiež to na nich pôsobí očisťujúco.