Jake Gyllenhaal hrá slabošského boxera zajatého vlastnými emóciami. Je presvedčivý. Žiadne sympatie v nás však nevyvolá.
Keď Denzel Washington získal Oscara za hlavú rolu vo filme Training Day, pôsobil režisér Antoine Fuqua ako zjavenie. Mal vycibrený štýl, zmysel pre poctivé herecké remeslo, jeho príbeh sprevádzala silná obrazová stránka, dynamický strih a príbeh, ten bol zámerne nedopovedaný, aby zostal priestor aj pre divákovu imagináciu.
O sedem filmov neskôr Bojovník akoby potvrdzoval slová kritikov, že Fuqua premrhal talent na tuctových hollywoodskych témach a že mu ani drsný vizuál nepomohol vymaniť sa z priemeru.
Film pre Eminema
Bojovník sa v origináli volá Southpaw, čo je výraz, ktorý v boxerskom slangu označuje špecifický postoj, príznačný pre ľaváka. Nielenže ľavačka Billyho Hopea hrá kľúčovú rolu – v časoch príprav projektu, ktorý prešiel mnohými zmenami, mal hlavnú rolu stvárniť raper Eminem, a ten je ľavák. Napokon vo filme znejú aspoň jeho skladby.
Snímky ako Niekto tam hore ma má rád, Zúriaci býk a rockyovská séria vytvorili z boxerskej športovej drámy samostatný subžáner. Fuqua ho v Bojovníkovi dôsledne napĺňa a zbožne dodržiava všetky jeho pravidlá. Až tak, že realistické herecké výkony Jakea Gyllenhaala, Foresta Whitakera, Rachel McAdamsovej a Oony Laurenceovej, spolu s kamerou Maura Fioreho, strihom Johna Refoua a koniec koncov i hudbou Jamesa Hornera sa dostávajú do nesúladu až kontrastu s plytkým prostoduchým scenárom.
Majster sveta Billy Hope vyrastal v domove, kde sa zoznámil aj s manželkou Maureen. Keď pri konflikte s rivalom Maureen nešťastnou náhodou zahynie a dcérku Leilu mu zoberie sociálka, zrúti sa mu svet. Hoci vyrastal v drsnom prostredí, nikdy nebol odkázaný sám na seba, tobôž aby zodpovedal za druhých. Ak chce dcéru späť, musí rýchlo dospieť.
Pomôže mu v tom trénerský veterán Titus „Tick“ Wills. Ako správny guru ho pripraví aj na veľkolepé finále.
FOTO - OUTNOW.CH
Slaboch hrdinom
Príbeh je čisté béčko. Prekvapuje azda len to, že Fuqua nezachádza až do dôsledkov a viacero motívov i motivácií necháva bez povšimnutia. Naplno sa sústredí na aranžmány zápasov. Každý úder, každý špliechanec krvi, záblesk svetla, pohyb herca i kamery je do detailu naplánovaný a vyrátaný, takže pôsobia dokonale. Majú dynamiku, spád i citový náboj, dokážu diváka úplne opantať a pohltiť.
Presvedčivý je aj Gyllenhaalov Hope, nielen pre dokonale vyrysované svalstvo. Nie je typický hrdina športovej drámy, ale nerozhodný, vlastne slabošský muž v zajatí neovládaných emócií. Nič, s čím by sme chceli sympatizovať.
Aj samotný box vo Fuquovom stvárnení nie je žiaden ušľachtilý džentlmenský šport, ale krutý špinavý nemilosrdný masaker. Hráčov odmeňuje bohatstvom, ale oberá o ľudskosť.
Lenže pri odchode z kina sa vynára zákerná otázka: chce nám Fuqua povedať práve toto? A vôbec - chce nám ešte vôbec niečo povedať? Či je Bojovník filmový knokaut alebo rana pod pás, musí každý divák zvážiť sám.
