Ďaleko od hlučného davu
KINOTIP
Ďaleko od hlučného davu na malebnej farme sa ženská hrdinka Bathsheba snaží zachovať nezávislosť od spoločnosti ovládanej mužmi a nadvládu rozumu nad citom. Touto vetou možno zhrnúť román významného anglického spisovateľa Thomasa Hardyho. Ten teraz prichádza do kín v novej filmovej verzii od iného Thomasa, dánskeho režiséra Vintenberga.
„Spôsob, akým Hardy narába so svojimi postavami je veľmi hlboký, komplexný a všeobecný. Vidieť to môžeme v spôsobe, ako podrobne opísal ženskú hrdinku na jednej strane nezávislú a tvrdú, na strane druhej veľmi citlivú,“ objasňuje Vintenberg v rozhovore pre Flicks Plus, prečo sa rozhodol román sfilmovať, aj keď oproti jeho predchádzajúcim dielam pôsobí jemne a komerčne.
Veď jeho Hon patril pred tromi rokmi k tomu najsofistikovanejšiemu, čo sme na plátne mohli vidieť – zúfalé osudy nespravodlivo obvineného muža neustále prekračovali prah toho, čo je divák schopný stráviť. Ďaleko od hlučného davu je v porovnaní s tým iba ľahkou drámou na nedeľné popoludnie.
Aj tentoraz však stojí hlavná postava jeho filmu osamotene proti spoločenským predsudkom a zväzujúcim konvenciám. Aby žena dokázala prežiť medzi mužmi v devätnástom storočí, musela sa stať rovnako nekompromisnou a slobodnou. Je to Bathsheba, ktorá nakoniec drží v rukách osudy troch nápadníkov, ktorí sa do nej bezhlavo zamilujú. Bude schopná odolať pocitom? Celý príbeh poháňa dopredu otázka, či si nakoniec niektorého z nich vpustí do života.
Citlivejšia polovica divákov bude dúfať, že Bathsheba konečne prijme zásnubný prsteň a tá cynickejšia polovica zas bude veriť, že si zachová nezávislosť. Obe skupiny však film uspokojiť nevie – posledná scéna ho uzatvára jednoznačne. Niečo napovie už meno scenáristu: knihu zadaptoval totiž anglický spisovateľ David Nicholls, známy romantickým hitom Jeden deň.
V ňom sledoval vývoj vzťahu naprieč dvadsiatimi rokmi. Aj keď ho Nicholls napísal mimoriadne inteligentne a napínavo, predsa použil klišé červenej knižnice. A čitateľ od začiatku tuší, že aj keď dvojica hrdinov statočne odoláva zasiahnutiu Amorovým šípom, tak sa nakoniec zlomí pod náporom lišiacky vykonštruovaných náhod a čitateľa uspokojí zaľúbeným bozkom.
Bez zbytočného prezrádzania možno konštatovať, že Ďaleko od hlučného davu podlieha rovnakým pravidlám – pod povrchom divokých vidieckych scenérií a rozumne konajúcich postáv bije totiž nežné srdce nenaplnenej túžby.
Biely boh
Kino Lumiere Bratislava 17. 45
"Nahneval ma biely boh. Nahneval ma tým, ako si tu všetko privlastnil. Ako sa arogantne, nesolidárne, dominantne a kolonizujúco správa," povedal v rozhovore pre SME maďarský režisér, keď vlani prišiel na festival v Cannes a zvíťazil v sekcii Istý pohľad. S filmom, ktorému už ani nemohol dať jednoznačnejší názov: Biely boh.
Rozpráva v ňom o tom, ako sa skôr či neskôr stane, že v takto nastavenej spoločnosti nastúpi neporiadok, chaos a strach. A keďže nie je novinár, ale filmár, nechcel sa zdržovať ani obmedzovať korektnosťou. Postupoval neuveriteľne priamo a bez hádaniek a aby si to mohol beztrestne dovoliť, miesto realistickej drámy zvolil formu futuristickej bájky a miesto ľudí do hlavných úloh obsadil psy. Výsledok je majstrovský.
Louise-Michel
Kino Lumiere Bratislava 20.15
Šéfovia veľkých firiem aby boli v pozore. Nieže ich napadne zavrieť fabriku, presťahovať ju niekde ďalej na východ alebo na juh a potom sa kamsi zdekovať a už len prijímať poštu v P.O. Boxe. Sú takí zamestnanci, čo sa dokážu v takých prípadoch zmobilizovať a za svoju výpoveď pomstiť vraždou. Aj keby na to sami nemali, dokážu si aspoň vyhľadať nájomného vraha a dať mu nekompromisné príkazy.
Režiséri Gustave de Kervern a Benoît Delépine pripomínajú, že minimálne vo Francúzsku majú také nápady tradíciu, veď už malé deti sa v škole učia o nekonvenčnej anarchistke Louise-Michel z 19. storočia. A nakrútili výborný film, v ktorom skúšajú hranice ľudskej trpezlivosti a rozohrávajú hru, v ktorej nie je jasné, čo myslia s humorom a čo smrteľne vážne.
Autor: kk
