Živí mŕtvi
TVTIP SERIÁL / PRIMA 1.10
Už päť rokov na televíznych obrazovkách v Amerike desia divákov oživené mŕtvoly v seriáli odohrávajúcom sa po vypustení smrtiaceho vírusu. Zrejme majú strach radi, pretože popularita Živých mŕtvych rastie – veď okrem tradičného pokračovania si tvorcovia na tento rok pripravili nový seriál odohrávajúci sa v rovnakom svete pod názvom Fear the Walking Dead.
Ešte v prvých sezónach seriál niesol rukopis geniálneho režiséra Franka Darabonta známeho adaptáciami kníh Stephena Kinga (obľúbená Zelená míľa alebo Vykúpenie z väznice Shawshank) alebo prácou na scenári k nedávnej (prekvapivo zábavnej) Godzille.
Do hororu totiž dokáže ako jeden z mála tvorcov vniesť uveriteľnú ľudskú tragédiu, v Živých mŕtvych napríklad úspešne budoval náladu beznádeje a izolovanosti – pretože počet nakazených v príbehu neustále rastie a tí, čo prežili, sa bez blízkych musia skrývať. Každá chyba znamená smrť alebo premenu na potkýnajúcu sa obludu. Kamaráti sa tak menia na nepriateľov a rozumní prepadajú šialenstvu.
V príbehu podľa známeho amerického komiksu sa policajný dôstojník Rick prebudí v nemocnici po mesačnej kóme a zistí, že svet sa radikálne zmenil. V riskantných podmienkach sa snaží znova vybudovať stratenú rodinu a nájsť pre ňu bezpečné útočisko – skôr než ich dobehnú krvilační protivníci. No čo ak žiadne bezpečie neexistuje?
Keď režisér Darabont produkciu nakoniec opustil pre nezhody s televíznou spoločnosťou a nízky rozpočet, tak kvalita seriálu očakávateľne klesla, ale predsa len si Živí mŕtvi zachovali rýchly spád a sú ideálnou voľbou pre tých, čo nedokážu v noci zaspať. Na českej Prime sa dnes začína tretia sezóna seriálu.
V tichu
KINOTIP / Kino Lumière 20.45
Stvárniť tému holokaustu chce vždy odvahu a zároveň prísť s niečím novým. Režisér Zdeněk Jiráský trochu riskoval, keď chcel v dlhometrážnom filme dokázať, že rozprávanie môže byť magické aj bez zbytočných slov. Našiel však neobvyklú cestu, ako osloviť divákov a znovu oživiť zabudnuté ľudské príbehy druhej svetovej vojny. Vystačil si s hudbou, tichom a striktne sa vyhol akýmkoľvek dialógom aj tradičnému príbehu.
Jeho obrazová mozaika približuje osudy židovských a neárijských hudobníkov, ktorí mali byť v 30. rokoch na základe nacistického „lexikónu“ vymazaní z histórie. Zo dňa na deň vymenili koncertné sály za koncentračné tábory. Bola medzi nimi klaviristka Edith Kraus, skladateľ a dirigent Arthur Chitz aj pianista Karol Elbert. Jediné, čo im pomáhalo prežiť, bola ich hudba.
Autor: mog
