Malý dráčik
Kinotip
Ohnivý dráčik Kokosík sa kamaráti s mäsožravým dráčikom Oskarom, hoci medzi ich rodičmi vládne nepriateľstvo. Trojlístok dopĺňa dikobrazica Matilda. Kokosík sa bojí lietať, za čo ho rovesníci aj učitelia vysmievajú a ponižujú. No odvážny malý drak napokon zachráni celý dračí svet.
Filmov pre najmenších divákov - deti rodičov, ktorí ešte nezabudli chodiť do kina - nikdy nie je dosť. Ani digitálne animovaných, veď väčšina sa orientuje na tínedžerov či mladých dospelých. Animovaných filmov v 3D pre predškolákov je ešte menej.
Hannoverský spisovateľ a ilustrátor kníh pre deti Ingo Siegner (1965) sa v Nemecku preslávil sériou príbehov o malom dráčikovi. Prvý vyšiel v roku 2002, zatiaľ dvadsiaty šiesty v roku 2014. V tom istom roku vznikla aj digitálne animovaná filmová adaptácia Kokosíkových dobrodružstiev.
Nijako však nevysvetľuje úspech knižnej predlohy. Podľa pravidla „malým musí stačiť málo" prináša nezaujímavých hrdinov v nahrubo pozliepanom (a preto absolútne šialenom) svete, ktorí prežívajú sériu rôznorodých situácií. Nazvať ich príhodami či príbehom by bolo prehnané.
Originalita, vtip, poézia a hravosť sú v tomto segmente zbytočným prepychom. Humor sa zakladá na grimasách, pádoch a telesných zvukoch. I základného remeselného fortieľu je tu málo. Výtvarné riešenia sú gýčovité a lacné, postavené na veľkých jednoliatych plochách žiarivých farieb, s minimom detailov či štruktúr. Hrubozrnná animácia zaostáva aj za nízkorozpočtovými videohrami a dramaturgia sa zakladá na poučke: „Keď nevieš ako ďalej, vraz tam dlhú pesničku, aby krpci zabudli, čo sa dialo pred ňou!"
Snímka sa rozpadá na množstvo neveľmi súvisiacich pestrofarebných čriepkov. Aké následky zanechá na citlivej detskej duši, by vedeli zhodnotiť psychológovia. Dospelých nemá čím osloviť ani zaujať. Leda ako ponor do temného vnútra nemeckých tvorcov zábavy pre deti.
Kundy crew
VÝSTAVA / Fuga, Bratislava
Hovoria o sebe, že sú cynické dievčatá a svojim starým mamám ukradli ich poslednú zábavku – začali vyšívať. Najskôr boli len dve, dnes svoje rady zdvojnásobili a „radikálne“ krížikové výšivky už stihli predstaviť Viedni, Budapešti aj Prahe. Prečo radikálne? Členky Kundy crew síce od starých mám odkukali techniku, no nevyšívajú kvetinové ornamenty ani výjavy z dedinského života.
Ich originalita spočíva vo vecných textoch. Možno sa niekto pri nich začervená, nie vždy sú totiž úplne kóšer. Dievčatá si servítky pred „ihly“ rozhodne nedávajú a tak často nechýbajú ani vulgarizmy alebo provokatívne heslá. Ich stehy však treba brať s určitou rezervou. Chcú nimi búrať stereotypy, vyvolať v ľuďoch reakciu a propagovať myšlienku rovnoprávnosti pohlaví aj alternatívnej kultúry. Veď podľa nich majú slová len taký význam, aký im dáme.
Mission Impossible: Národ grázlov
KINOTIP
Do kín sa vracia Nemožná misia a kritici jej novej časti zatiaľ prisudzujú nečakane pozitívne reakcie. Portál Rotten Tomatoes, ktorý ich zbiera, napríklad tvrdí: „Tom Cruise vďaka tomuto filmu zostáva akčnou hviezdou bez konkurencie.“ Či majú pravdu, sa môžete teraz presvedčiť – oddnes nové Mission Impossible nájdete v programe kín.
Pravdou však zostáva, že spomedzi všetkých hviezdnych režisérov (ako Brian de Palma, či J. J. Abrams), ktorí v minulosti formovali jednotlivé epizódy spektákla, je nováčik Christopher McQuarrie tým najmenej výrazným – ak nespomenieme niekoľko filmových prepadákov, tak najznámejšie sú jeho scenáristické spolupráce na Zvyčajných podozrivých alebo Valkýre.
Jeho Mission Impossible sa začína v Bielorusku, kde sa nemožný agent Ethan Hunt snaží zastaviť dodávku chemických zbraní.
Autor: mog, mh
