SME

Kúpaliská tu neboli vždy. Polonahé telá v plavkách vyvolávali pobúrenie

Letné kúpaliská sme začali hromadne navštevovať v tridsiatych rokoch minulého storočia. Medzi najstaršie patrí Margita-Ilona pri Leviciach, oslavuje storočnicu.

Posedenie na múriku bazéna Ilona. (Zdroj: Štátny archív v Nitre, pobočka Levice)

TEXT: Alena Štifilová, FOTO: SITA, štátny archív, Róbert Berenhaut

P rišlo to ako móda zo zahraničia. Niežeby sme sa dovtedy nekúpali, s chuťou sme sa namáčali v jazerách a riekach, alebo si sadali do malých termálnych jazierok (obyvateľstvo zväčša nevedelo plávať), ale verejné kúpaliská neboli pred prvou svetovou vojnou na Slovensku veľmi rozšírené. Po vojne k nám postupne prichádzala česká inteligencia a prinášala so sebou telesnú a športovú kultúru. K nej patrilo aj letné kúpanie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odpor konzervatívnej časti spoločnosti, ktorej prekážali 'polonahé' telá v plavkách, netrval dlho, ľudia si rýchlo zvykli na príjemné letné osvieženie pri vode.

Voľných dní bolo menej ako dnes, v sobotu sa pracovalo, v nedeľu sa konali bohoslužby. Na kúpalisko sa ľudia vybrali najčastejšie v sobotu poobede.

Keď v roku 1936 otvorili v Košiciach Červenú hviezdu, Košičania si ju nevedeli vynachváliť. Okamžite sa stala najobľúbenejším kúpaliskom v meste. Areál bol moderný, vo funkcionalistickom štýle, bazén vybetónovaný, na rozdiel od starších, ktoré mali steny a obrubníky z dreva.

Skákali zo strechy do bazéna

O rok neskôr otvorili pre verejnosť luxusné kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach. Jeho autorom bol známy brniansky architekt Bohuslav Fuchs. Na terase južného svahu Teplickej vrchoviny vytvoril jedno z najdôležitejších diel funkcionalizmu európskeho významu.

Príroda a stavba tvoria dokonalú symbiózu, budova je čiastočne zasadená do skaly, bazén s otvormi v stenách, ktoré osvetľujú vodu, sa začína tesne pod terasami. „Veľmi obľúbené, hoci zakázané, bolo skákať zo strechy do bazéna,“ hovorí Juraj Škvarka z Mestského úradu Trenčianske Teplice. „Na Zelenej žabe to kedysi žilo, denne sa tu kúpalo aj dvetisíc ľudí, hrávalo sa tu vodné pólo, konali sa preteky, večer bývali koncerty.“

Ide o najvyššie položené kúpalisko v strednej Európe, jeho lokalitu vyberali architekti s prihliadnutím na to, že tu slnko svieti najdlhšie. Ak už všade inde v Tepliciach zapadlo, na Zelenú žabu určite ešte dopadajú posledné teplé lúče. Názov vychádza pravdepodobne z faktu, že v okolí sa vyskytuje, respektíve tadiaľ migruje veľa žiab.

V roku 2001 popraskali steny bazéna, Slovenské liečebné kúpele nemali peniaze na opravu a areál predali súkromnému vlastníkovi. Dnes ho po takmer pätnástich rokoch chátrania a hádok s pamiatkarmi, ktorí sa snažili, aby sa historická stavba nezmenila na novostavbu, slávnostne otvárajú.

Kúpali sa najmä mladí a deti

Medzi najstaršie kúpaliská patrí Margita-Ilona pri Leviciach. Presne pred sto rokmi postavil základy prvého bazéna poručík Adalbert Hamberger. Písal sa rok 1915, zúrila prvá svetová vojna a len málokto myslel na zábavu a kúpanie.

Do obce Kalinčiakovo prišiel 77. cisársky a kráľovský peší pluk a miestni obyvatelia dostali za úlohu vojakov ubytovať. Poslali ich na majer Margita. Vojaci sa správali slušne, vykopali jarok na odvádzanie dažďovej vody, pred domami vybudovali chodník. Poručíka Hambergera však najviac zaujali teplé termálne pramene, ktoré vyvierali z pôdy na poli.

„S povolením obecného zastupiteľstva vybudoval na pravej strane rieky Sikenica bazén na sediace kúpele. Bol určený pre potreby vojakov, ale aj verejnosti,“ hovorí Ladislav Vincze zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Levice. „Steny i dno bazéna s objemom 28 kubických metrov vyložil prírodným kameňom. Prietok vody regulovalo stavidlo nad bazénom. Podľa vzoru iných kúpeľov dal postaviť aj kabínky na prezliekanie, zvlášť pre dámy a pánov.“

Po odchode pluku z majera bazén odovzdal do správy obce, ktorá sa mala starať o jeho zveľaďovanie. Napriek sľubom notára Štefana Mártona sa tak nestalo.

Rozmach kúpaliska nastal v roku 1931, keď ho od obce kúpil František Škvarka. Existujúci bazén vyčistil, upravil a už v júni 1932 inzeroval v miestnych novinách ‚otvorenie liečivého kúpeľa Margita‘.

Jeho súčasťou bol hostinec Koliba so živou cigánskou hudbou, davy ľudí prichádzali pešo, na bicykloch, motorkách, autách, ale aj verejnou autobusovou dopravou. Už o dva roky bazén kapacitne nestačil a Škvarka ho začal rozširovať. „Bola to skôr záležitosť mladých ľudí a detí z mesta. Ak si aj všimnete niektoré dobové fotografie, dedinské deti majú na nich obuté vysoké sedliacke čižmy a len sa prizerajú. Kúpanie v bazéne asi považovali za mestské maniere,“ dodáva Ladislav Vincze.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu