Kultúrna obec zažíva prelomové dni. Prišiel rad na tých, čo tvoria živú kultúru. Kým v Banskej Bystrici sa práve likviduje, Bratislavská župa vytvorila novú grantovú schému, kde kultúra dostala svoje špecifické miesto. Bez kultúry nie sme, tohto motta sa držia jej autori. Samosprávne kraje nikdy takýto program nemali.
Mnohí nezávislí umelci sa roky usilovali presvedčiť, že ich právo na existenciu nie je len otázkou osobných tvorivých pohnútok. Odjakživa chceli, aby vznikol materiál, kde sa bude hovoriť o tom, čo má kultúra znamenať pre mesto a región.
Nie je kraj ako kraj
V týchto dňoch zažila šok celá tanečná obec. Predseda Banskobystrického kraja Marián Kotleba nepodpísal dotácie Divadlu tanca, už schválené Ministerstvom kultúry. Ohrozil tak nielen horúco pripravovaný festival, ale celú prevádzku divadla.
Jednoznačný likvidačný manéver by možno nenastal, keby na mieste župana sedel kultúrny človek. A keby župa prijala moderný dotačný systém.
Z tohto pohľadu ide naopak o zlomový bod v Bratislavskej župe. Jej predstavitelia prijali novú stratégiu kultúry, ktorá má viesť po mnohých rokoch k zásadnej zmene. Kultúra v nej získala osobitú pozíciu, neprekrýva sa s inými oblasťami a svoje slovo dostanú nezávislí odborníci. Stalo sa tak v priebehu niekoľkých mesiacov.
Žiť aj po voľbách
Ako je to možné? Vedenie Bratislavského samosprávneho kraja začalo uvažovať aj o tých, čo podporu najviac potrebujú. Preto vypracovalo grantovú schému, v ktorej chce rozdeľovať peniaze transparentne na základe súťažného financovania. Projekty bude odporúčať rada nezávislých odborníkov.
„Veľmi stojím o to, aby bol tento mechanizmus zmysluplný, nie iba symbolický,“ povedal na tlačovej konferencii župan Pavol Frešo. Tvrdí, že treba zabezpečiť, aby financovanie kultúry nebolo závislé od volieb a aby kultúra fungovala, aj keď už on nebude vo funkcii.
Bohdan Smieška, Zuzana Šajgalíková a Pavol Frešo, spoluautori novej grantovej schémy
v Bratislavskej župe. FOTO - BSK
Dnes je deadline
Prvou dobrou správou je, že do konca tohto roka uvoľňuje bratislavská župa na kultúru 400-tisíc eur. Na celý budúci rok by to mal byť dokonca dvojnásobok. Od polovice júla už zároveň beží prvá výzva na žiadosti o dotácie, deadline na ich odovzdanie je práve dnes. „Nechceli sme čakať do nového roka. Ak to má fungovať, nech sa to rozbehne hneď,“ vysvetľuje župan.
Celú stratégiu podchytila a rozbehla nová riaditeľka odboru kultúry a cestovného ruchu Zuzana Šajgalíková, dnes už bývalá dramaturgička divadla Aréna. Mottom jej úsilia je: „Bez kultúry nie sme.“ Tím vychádza z myšlienky, že kultúra nie je nadstavbou, ale úplným základom spoločnosti.
„V čase, keď sme začali spolupracovať na tejto stratégii, intenzívne sme hovorili s celou kultúrnou obcou. Problém sme objavili práve pri umelcoch z oblasti nezriaďovanej kultúry. Tento systém je otvorený všetkým mestám a obciam v regióne, ale minimálne 40 percent dotácií by malo putovať práve k nim,“ hovorí pre SME.
Predĺžená ruka
Kvalitu projektov a ich žiadateľov bude posudzovať takzvaná rada Bratislavského samosprávneho kraja pre kultúru a umenie, zložená z nezávislých odborníkov. Bude v nej sedieť deväť osobností z celého spektra kultúry, medzi nimi napríklad spisovateľ Michal Hvorecký, divadelný režisér Rastislav Ballek, muzikológ Adrián Rajter, filozof Fedor Blaščák či filmár Peter Kerekeš.
O dotáciách do sumy 2500 eur bude rozhodovať župan, vyššie sumy v projektoch zhodnotí vymenovaná rada a následne schváli zastupiteľstvo. Vrchná hranica je 20-tisíc eur. Župan už teraz ubezpečuje, že na odporúčaniach nebude meniť ani čiarku.
„Je to takzvaný systém predĺženej ruky, keď sa dôvera vkladá do rúk nezávislých expertov. Tí dokážu projekty lepšie odporučiť. Z tohto hľadiska rozhodnutie vítame,“ hovorí aktivista Bohdan Smieška z platformy Kultúrna Bratislava. Od čias Nežnej revolúcie ide podľa neho o najvýznamnejšiu štrukturálnu zmenu v oblasti vnímania a financovania kultúry.
Dobrí majú mať šancu
Platforma Kultúrna Bratislava na projekte od začiatku spolupracovala. Zastrešuje sto subjektov takzvanej nezriaďovanej kultúry. Veria, že dobrí by mali mať teraz naozaj viditeľnú šancu. Podľa župana rozhodovanie nebude jednoduché a čakajú ich vážne debaty, ale konsenzus musí prísť.
Hodnotiť sa bude podľa jednoduchého bodového systému – maximálny počet je 40 bodov, pričom až polovicu z nich tvorí myšlienkový súlad so samotnou ideou, ktorá má stáť predovšetkým na originalite a kvalite. Na zvyšný počet bodov bude mať vplyv rozvojový potenciál projektu, jeho hospodárnosť, miera realizovateľnosti, prehľadný časový plán a prihliadne sa aj na históriu daného subjektu v kultúre.
Okrem deviatich členov rady predloží svoje bodové hodnotenie aj ďalších deväť nezávislých hodnotiteľov.
Rátajme čierne body
Keďže aj v tomto prípade môže hroziť konflikt záujmov, postupuje sa podľa štatútu. V momente, keď sa v ňom niektorý člen rady ocitne, rezignuje z možnosti odborne hodnotiť projekty a nahradí ho iný expert, ktorý v konflikte záujmov nie je.
„Tak ako je celá koncepcia naformulovaná, situácia sa môže zlepšovať,“ myslí si režisér z divadla SkRAT a aktivista Ľubomír Burgr. Veľa styčných bodov vidí aj v stratégii rozvoja kultúry, ktorú prijali v Košiciach. Dôležité podľa neho je, že vznikla samostatná grantová schéma, kde sa kultúra nemieša so športom či voľnočasovými aktivitami.
„A ešte je veľmi podstatné, aby sa dotované projekty spätne vyhodnocovali,“ zdôrazňuje. Nielen formálne, či sedia papiere, ako sa to vraj bežne zvykne robiť, ale aj, či sa dosiahli ciele. Ak nie, je to pre tvorcu čierny bod a mal by mať vplyv na ďalšie rozhodovanie.
