
Paľo Hubinák, za ním Simona Danielová a Dano Bihány.
FOTO - BETA HRIADEĽOVÁ
Slovenskí Veneer remixovali slávneho rockera Lennyho Kravitza a domov sa dostanú veľkou okľukou cez Prahu„Mne sa to už zdá normálne, že všetko musíme riešiť cez Prahu,“ napísal do e-mailu slovenský hudobník Pavol Hubinák, keď sme z Prahy zohnali kontakt na jeho kapelu Veneer. Tú poznámku určite nemyslel ako sťažnosť, lebo osud trnavskej formácie Veneer s Českom užšie súvisí. Nahrávaciu zmluvu podpísali s českým vydavateľstvom Escape, jedným z labelov EMI, kde v apríli vyjde platňa.
Nahrávajú ju v Prahe a Kopřivnici a producentom je Milan Cais (Tata bojs) a zvukový inžinier Dušan Neuwerth. České EMI im ponúklo možnosť remixovať amerického rockera Lennyho Kravitza.
Kvalita z jednoizbového bytu
Najprv však triphopový Veneer museli zaujať v internetovej hitparáde Demovnica. Druhý člen Dano Bihány hral s Klendrou a Hubinák v kapele Queryen. Ako všetky budúce formácie, aj táto vznikla na vysokej škole a potrebovala už len speváčku. Simone Danielovej, ak nechcela aby k nim do bytu chodila iná žena, neostávalo než sa stať vokalistkou. A vymyslela názov, Veneer je menej poeticky lišta a krajšie pozlátka.
Šéf amerického alternatívneho vydavateľstva Mark Resbie na ich prvé nahrávky povedal, že ak to s tým Lo-fi zvukom (zvuk nízkej kvality) myslia ako žart, tak je to dobré. Nevedel, že pesničky vznikli v jednoizbovom byte. Rovnako Veneer netušili, že robia triphop, štýl aký hrala Björk, Morcheeba alebo Massive Attack. „Páčila sa mi melancholická hudba, akú sme v Queryen nehrali,“ hovorí Hubinák. „Skúsil som v počítači nahrať niečo pomalšie, ale že je to triphop som zistil až potom, keď nás začali prirovnávať k tým kapelám na francúzskej a viedenskej scéne. Teraz sa už trochu vyznám.“
Máme radi pop
V štúdiu, ktoré výslednému zvuku nahrávky odobralo prívlastok „domorobo“, Veneer pridali k elektronike živé gitary, trúbku, klavír a Milan Cais, bubeník Tata bojs, nahral svoje party.
O ich producentovi Dušanovi Neuwerthovi sa hovorí, že dokáže zabaliť poprock tak, aby bol zaujímavý pre hudobného dramaturga a ani kapele neuberie na cti. „Nechceme byť alternatívni, máme radi pop, a preto sme nemuseli robiť žiadne kompromisy. Jeho úlohou bolo skôr čistiť a vyhadzovať nadbytočné zvuky, ktoré sme do skladieb napchali. Báli sme sa totiž, aby sa ľudia pri počúvaní nenudili.“
Na debutovom albume budú z jedenástich piesní dve po slovensky: „Na radosť vydavateľa sme to skúsili,“ hovorí hudobník. Jednu napísala textárka-speváčka a druhú napísal Maroš Hečko, hudobník, ktorý má vždy nejaké šuplíkové texty pre iných. „Len chcem upozorniť, že platňa nebude triphopová, pomalá ani melancholická, bude pestrá.“
Počul ich Kravitz?
Ešte na základe domácich nahrávok Veneeru ponúkol vydavateľ Lennyho Kravitza na mixovanie. Zabral aj ich remix českej vychytenej kapely Here, ale aj Muchowovho projektu Ecstasy Of Saint Theresa a Kočandrleho OK Band. Ponuku vzali, veď „nie každý deň si môžeš siahnuť na sample z amerického štúdia“.
Výzva sa zmenila na trápenie, ale napokon sa jedna z troch verzií skladby dostala ku Kravitzovmu manažmentu. „Sám Lenny ju asi nepočul, ale manažér dal súhlas na publikovanie a vypýtal si o nás informácie,“ hovorí Hubinák.
Prvý slovenský umelec, ktorý ich oslovil, bol Ivan Tásler. „Som rád a myslím, že sme neublížili ani jemu, ani nám.“ Ozvali sa aj iní domáci umelci Shellwoy alebo Frogski Pop. Všetky remixy zaradili kapely na albumy alebo na svoje výberovky.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ