Násilie má toľko opodstatnení, koľko je jeho aktérov. Presvedčil nás o tom Kurosawov Rašomon alebo Malthusove argumenty o nevyhnutnosti vojen a zabíjania. Na násilie a krutosť si napriek všetkému zvykáme ťažko. Aj krutosť je totiž kultúrna kategória. Európania nepochopia fanatizmus islamu a Západoeurópania Stalina a jeho gulagy.
Film režiséra Santosha Sivana Teroristka môžeme vnímať v dvoch rovinách. Ako tému násilia, alebo ako cestu hlavnej hrdinky Malli (Ayesha Dharkerová) od násilia, krutosti a fanatizmu k pochopeniu iných hodnôt života. Ak sa však hlavná hrdinka zmení a pochopí, kadiaľ životná cesta nevedie, nemalo by to znamenať aj ospravedlnenie jej činov. Paušalizovať terorizmus a fanatizmus je nebezpečné. To je prvá vážna výhrada k filmu.
Téma filmu nie je nová. V šesťdesiatych rokoch nakrútil sovietsky režisér Askoľdov film Komisárka o červenoarmejskej veliteľke, ktorá musela voliť materstvo - alebo boj. Film bol dvadsať rokov založený v trezore, pretože hrdinka zvolila materstvo. Pre tú istú voľbu sa film Teroristka považuje za najúžasnejší príbeh a oceňovaný na mnohých filmových festivaloch.
Poéma o mladej, devätnásťročnej teroristke Malli sa nezaoberá samotnou podstatou terorizmu, ani politickými súvislosťami či opodstatnenosťou boja. Príbeh vychádza zo skutočnej udalosti, atentátu na Radživa Gándhího. Samotný terorizmus je načrtnutý len v expozícii, v bojových scénach a popravách a najmä vo výpovediach mladých bojovníčok, ktoré bez váhania a zapochybovania vymenovávajú pri konkurze na atentát svoje činy: padajú veľké slová o obetovaní sa, oddanosti veci, spolunáležitosti k sú-druhom. Krutosť je zobrazená priamočiaro a bojové scény sú stroho realistické. Zabíjajú obidve strany a zabíjajú rovnako kruto. Niet rozdielu medzi vládnymi vojskami a teroristami.
Dej filmu je zameraný najmä na Malli, ktorá sa, vyrastajúc v tábore teroristov, stáva podľa vzoru brata fanatickou a veľmi kvalitnou bojovníčkou skupiny. I preto ju vyberú spáchať samovražedný atentát, na ktorý má byť pripravená na vidieku. Cesta na vidiek, stretávanie ľudí, ktorých spoznanie ju mení. Zranený milenec, mladý prevádzač ľudí Lotus, starý roľník Vasu, u ktorého je ubytovaná. Všetky postavy sú symbolické a znamenajú uzlové body: Lotus nahrádzajúci mŕtveho brata, milenec manžela a starý roľník otca. Traja muži a tri fatálne stretnutia. Malli sa mení na ženu, budúcu matku. Samovražedný útok je dilemou. Zmenu a prerod zobrazuje režisér prostredníctvom prírodných motívov a najmä formou kontrastu Života na jednej strane (príroda, roľník, pôda, neustály dážď) a Smrti (príprava na atentát, bojové scény, smrť Lotusa a milenca).
Film je silne metaforický, symbolický a vizuálne impresívny. Stále prítomný dážď má katarzný charakter a samotné sídlo roľníka Vasu pôsobí upokojujúco a protikladne k zabíjaniu. Takto kontrastne postavené tézy sa však nevyhnutne prepadávajú do sentimentálnych situácií, miernej patetickosti a najmä nevyriešeného postoja k hlavnej hrdinke. A toto je druhá vážna výhrada voči filmu i napriek tomu, že film Teroristka je nádhernou vizuálnou poémou.
Autor: JANA ŽILČAYOVÁ
