V hlave
Aj Freud by bol rád, keby takto prenikol do dievčenskej mysle
Kinotip
Odkedy sa štúdiá Pixar stali súčasťou spoločnosti Walta Disneyho a pixarovskí tvorcovia pracujú aj na disneyovkách, začína sa vytrácať hranica medzi novátorskými ambicióznymi pixarovskými filmami a klasickými disneyovskými animákmi. Ba dokonca v roku 2012 disneyovka Ralph Rozbi-to bola silnejšia, hravejšia a nápaditejšia ako pixarovka Neskrotná. Celovečerné filmy od Pixaru aj od Walt Disney Animation Studios do kín sprevádzajú krátke predfilmy. Spravidla prinajmenšom také silné ako hlavný program, ak nie lepšie. V hlave je iný prípad. Ambíciami aj mierou ich naplnenia sa vyrovná disneyovke Veľká šestka a uvádza ho azda vôbec najslabší a najgýčovitejší pixarovský krátky film Láva.
Nápad zobraziť v rodinnom animovanom filme dianie v hlave dospievajúceho dievčaťa je šialený. Pete Docter v spolupráci s 55-ročným debutantom Ronaldom Del Carmen to však dokázal. Vytvorili snímku, ktorá funguje pre deti i pre dospelých, odborníkov z oblasti psychológie, psychoanalýzy, výtvarného umenia i úplných laikov.
Po stránke citovej i rozumovej. Je vizuálnou atrakciou, dobrodružným príbehom, vtipnou zábavou, hravou metaforou, rébusom provokujúcim k rôznym spôsobom riešenia i námetom na premýšľanie.
Dvanásťročná Riley sa spolu s rodičmi presťahovala do San Francisca. Sťahovacie auto zablúdilo a otec hneď po príchode do Frisca zapadol do kolotoča pracovných povinností. Znechutená, vystrašená, smutná a nahnevaná pubertiačka prišla o všetku radosť.
Jej doterajšie životné istoty sa otriasajú a rúcajú. Dokáže nájsť nové, rovnako pevné?
Jej hlava je velín, v ktorom vládnu Radosť, Smútok, Nechuť, Strach a Hnev. Presnejšie: dosiaľ vládla Radosť, zvyšok tímu jej iba sekundoval. No Radosť a Smútok sa kamsi vytratili, Hnev, Nechuť a Strach sa zo všetkých síl snažia riadiť Rileyin život, ale veľmi sa im nedarí.
Radosť a Smútok sa zatiaľ usilujú zachrániť spomienky dievčaťa, ale zablúdia v labyrinte pamäti, spoznajú imaginárneho priateľa Bing Bonga, dostanú sa do podvedomia a takmer skončia v zabudnutí.
Stvárnenie dievčenskej psychiky je úžasné po vizuálnej aj po obsahovej stránke. Nevyhnutnej odbornej fundovanosti nechýba hravosť, vtip i dojatie. Hoci reklamný trailer naznačuje opak, takmer celý film sa odohráva výlučne v hlave malej Riley.
FOTO - Saturn Entertainment
Až pred koncom nazrieme do hláv iných ľudí (a zopár zvierat) - čo je asi najvtipnejšia, najzábavnejšia časť celého filmu.
Príbeh príjemne odsýpa, odysea Radosti a Smútku dokonale funguje. Dej má správny rytmus, pozornosť nevyčerpá ani neuspí. Vizuálne riešenia sú očarujúce a všeobecne zrozumiteľné. Nechýbajú desiatky odkazov na filmy Pixaru, ale aj na klasické diela a reálie. Mnohé vtipy a hry sú interné pixarovské, to však vôbec neprekáža.
Slovenský dabing sa kvalitou vyrovná samotnému filmu. Všetky dôležité nápisy, pomenovania a titulky v novinách, ktoré vo filme vidíme, sú tiež dôsledne preložené do slovenčiny.
Hoci nás ešte čaká viacero premiér, keď budú akademici rozhodovať o Oscarovi za najlepší animovaný film roku 2015, bude to sakramentsky ťažká voľba. Jedno je však isté: Pixar vytvoril ďalší lákavý svet. Opustiť ho po jedinom filme, čo ako vynikajúcom, by bola škoda.
Miloš Ščepka
Nerada ruším
Kino Lumiere, Bratislava, 17. 30
Dvadsaťročné dievča zaklope na dvere krachujúceho divadla. Nacvičujete predstavenie o jeleňovi? Nemohla by som v nej hrať psa? Ale prečo nie, povedia jej. A hra sa môže začať.
Štartujúcim bodom dánskeho filmu Nerada vyrušujem je frustrácia. Frustrácia hlavnej hrdinky z toho, že nepozná svojho otca. Mama jej o ňom nikdy nepovedala, blúdi teda po celom meste s nádejou, že ho niekde stretne. Napríklad v divadle - čo keď ním je režisér.
FOTO - OUTNOW.CH
Záverečným bodom filmu tiež môže byť frustrácia. Frustrácia diváka z toho, že autori filmu ho majú za blázna, vláčia ho bláznivými a nedopovedanými záplatkami a nedajú mu žiadnu šancu, aby pochopil, o čo ide. Respektíve, skoro žiadnu.
Režisér Henrik Ruben Genz sa vymanil z realistického prúdu škandinávskej kinematografie a skúsil to so surrealistickým zmyslom pre humor. Kto sa nechá jeho hrou uniesť a vypne na chvíľu túžbu po logike, ešte mu môže byť za taký úlet vďačný.
(kk)
Fantastická štvorka
KINOTIP
Vidieť druhú filmovú adaptáciu superhrdinského komiksu Fantastická štvorka sa oplatí z dvoch dôvodov. Prvá verzia spred desiatich rokov bola taká tragicky nudná, že jej nízke kvality bolo takmer nemožné podliezť – a predsa sa to podarilo.
FOTO - OUTNOW.CH
Hovorí sa, že talent a víziu mladého režiséra Josha Tranka, známeho aj výborným trilerom Kronika, teraz pri druhom pokuse priniesť hrdinov na plátno unavil boj s filmovým štúdiom. Niekde na polceste medzi záujmom priniesť novátorský pohľad a vytvoriť úspešný marketingový produkt sa film rozpadol ako domček z karát.
O tom, že sa Trank predsa len snažil priniesť originálny pohľad na superhrdinské filmy, svedčí napríklad druhý dôvod, prečo sa oplatí Fantastickú štvorku vidieť. Hudbu k nej totiž zložil Philip Glass.
(mh)
Autor: kk, mh
