Gwerkove obrazy sú hľadaním večnej harmónie

Gwerk 120

Výstava / Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica

Krajina zaliata slnkom, zelený terén prerušujú tiene solitérov, medzi ktorými sa vinie prašná poľná cesta. Zvlnený horizont v diaľke napínajú farby kopovitých oblakov. Vzbudzujú pocit nekonečna, no tu kdesi blízko za plotom, deliacim náš pohľad na kopce, tušíme každodenný život. Je to len jedna z tisícich podmanivých nálad obrazov Edmunda Gwerka, štiavnického rodáka, autora mnohých figurálnych diel i krajinomalieb, významného autora slovenského maliarstva v medzivojnovom a povojnovom období.

Edmund Gwerk - Hory a východ slnka

Vo svojich obrazoch neustále pracoval s prírodnou energiou, pričom akoby stále napĺňal akúsi ideu „večnej Harmónie“, ako si ju vlastne sám v sebe vytýčil. Víriace oblaky a hory stvárňoval v energických krivkách, zdôrazňoval cez ne rytmus a všadeprítomnú silu prírody.

Jeho maľby boli expresívne a mystické tak, ako intenzívne ho začiatkom 20. rokov definitívne pripútali maľby Antona Jaszuscha. Ešte predtým však objavoval široký svet – ako študent maliarskeho umenia v Budapešti tvoril v maliarskej kolónii v Rumunsku, po štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Prahe zase cestoval po Taliansku, Nemecku a Španielsku, pôsobil vo Viedni, v Mníchove, Berlíne, Paríži, Ríme či vo Florencii. Cez realistickú portrétnu a krajinársku tvorbu sa postupne prepracoval k expresívnemu výrazu. Prostredie Banskej Štiavnice bolo jeho trvalou inšpiráciou.

Edmund Gwerk - Na sitne

Tento rok si pripomíname 120 rokov od maliarovho narodenia, pri tej príležitosti včera otvorili v Banskej Štiavnici výstavu jeho obrazov. Okrem tých známych kurátori vystavili aj komorné škice či štúdie k obrazom, dokonca dobový filmový dokument.

Projekt s názvom Gwerk 120 predstavuje aj autentické dokumenty z autorovej pozostalosti. Zároveň je spomienkou na maliarovu manželku Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú, ktorú popravilo nemecké gestapo v roku 1944.

Fínsky víkend

FESTIVAL / sobota, nedeľa od 16.00

Cez komédie, krimi, literatúru, jedlo aj detský program budete môcť spoznať súčasnú fínsku kultúru. V sobotu program spustia malé tajomné bytosti pripomínajúce trollov – mumini, ktorých prvý raz stvorila vo svojich knižkách Tove Jansson.

Mumini v príbehu žijú vo vlastnom údolí, hoci príležitostne obývali aj divadlo a maják. Sú dokonca takí populárni, že pre nich vznikol aj zábavný park a múzeum.

Podľa nich potom nakrútili aj televízny seriál, jeho epizódy premietnu v A4. Večer zaznie živá hudba k nemému filmu Anna Liisa o mladej žene, ktorá chce sama rozhodovať o svojom osude.

Presadiť sa v spoločnosti túžia aj hrdinovia filmu Punkový syndróm. Ten premietnu v nedeľu a jeho hlavnými hrdinami sú mentálne postihnutí členovia punkovej kapely.

Tenká červená línia

Joj Plus 23.10, nedeľa

Som tvoj najlepší kamarát. A ty o tom nevieš, hovorí vo filme Tenká červená línia Sean Penn Jamesovi Caviezelovi. Obaja hrajú vojakov, ktorých americká armáda poslala bojovať do bitky o Guadalcanal. Líšia sa vekom, hodnosťou, množstvom ideálov a aj jasom vnútornej iskry. Respektíve, líšia sa v toľkých veciach, že len ten starší a skúsenejší vie, ako veľmi sa ešte stále na seba podobajú. Akurát tie drobné rozdiely môžu rozhodnúť o tom, kto prežije a kto nie.

Režisér Terrence Malick povolal množstvo hereckých hviezd, medzi nimi aj Johna Cusacka, Nicka Nolta, Adriana Brodyho, Johna Travoltu, Woodyho Harrelsona a Georgea Clooneyho, aby si zahrali v meditatívnom filme, kde ich mala všetkých zatieniť neviditeľná sila, ktorá ľudské bytosti púta k životu.

Scéna, v ktorej zasnívaný mladý vojak v sekunde pochopí, že práve príde o život, je jeho vrcholom. Vedie k nemu síce dlhá (dvaapolhodinová), ale mimoriadne pôsobivá cesta.