SME
Štvrtok, 27. február, 2020 | Meniny má Alexander
RECENZIA

Film Pride: Ľud druhej kategórie ide do ulíc

Britský film Pride nie je len príbehom o hrdosti. Rozpráva o ľudskej dôstojnosti.

1984. To bol rok, keď sa v Británii bojovalo za slobodu, dôstojnosť a  slušný život.1984. To bol rok, keď sa v Británii bojovalo za slobodu, dôstojnosť a slušný život.(Zdroj: Film Europe)

Všeličo už sa stalo v dejinách Veľkej Británie, aj spoločný štrajk gayov, lesbičiek a baníkov. Ako to vtedy krajinu zmenilo, hovorí film Pride, sociálna dráma , dokument aj komédia naraz.

Veľká Británia sa v roku 1984 zmietala vo vlne baníckych štrajkov. Rôznorodá skupinka homosexuálnych mužov (a jednej ženy) si pri tradičnom pochode Londýnom uvedomí, že gayovia, lesby a baníci vlastne bojujú za rovnakú vec: za vlastnú dôstojnosť. Proti predsudkom spoločnosti, ktorá z nich robí občanov druhej kategórie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Spontánne začnú finančnú zbierku na pomoc rodinám baníkov, lenže presvedčiť o svojej pravde homosexuálnu komunitu je rovnako ťažké, ako primať baníkov, aby pomoc prijali. Hovorí o tom britský film Pride.

Načítavám video...

Zloženie skupinky, ktorá si dá názov LGSM (Lesbians and Gays Support the Miners), reprezentuje rôzne vekové, spoločenské i názorové typy. Tento film nemá klasického hlavného hrdinu a v centre pozornosti je skupinka gayov a s nimi spolupracujúci banícki aktivisti, a najmä aktivistky. No akýmsi svedkom a aj aktivátorom diania je mladý gay Joe Cooper (George MacKay), prezývaný Bromley – podľa blahobytnej stredostavovskej štvrte, odkiaľ pochádza.

Protipólom sú mu obyvatelia waleskej dediny Onllwyn na čele s odborárskym predákom Cliffom Barrym (Bill Nighy), s vplyvnou družinou prevažne starších, myslením však mladistvých žien.

sm-0824-012f-film.rw_res.jpgFOTO - FILM EUROPE

Mať názor je dovolené

Čo môže byť odlišnejšie ako veľkomestskí homosexuáli a vidiecki baníci? Postupné poznávanie otvára oči jedným i druhým.

Film Pride je novým príkladom zvláštneho britského fenoménu. Dokument, sociálnokritická dráma a komédia sa na Britských ostrovoch vzájomne ovplyvňujú, prestupujú a spájajú, čím dali vzniknúť svojráznemu žánru. Snímky ako Billy Elliot, Do naha!, Biela vdova, Irina Palm, Piráti na vlnách či Philomena spracovávajú autentické charaktery, realisticky vykreslené prostredia a pálčivé sociálne problémy nielen pútavo a s napätím, ale i s veľkou porciou hereckého kumštu a najmä očistného humoru.

Pride napísal Stephen Beresford a zrežíroval Matthew Warchus. Vzťahy medzi oboma protikladnými komunitami, ale aj v ich vnútri, vykresľujú so zmyslom pre atmosféru a dobový detail, so zmierlivým nadhľadom, netajac svoje sympatie a názory. Kritizujú nielen thatcherovský režim, poklonkujúce médiá, ale aj alibistický šoubiznis, odborárskych karieristov a neznášanlivých, ustrašených homosexuálov.

Vtip je citlivo vyvážený napätím i pocitom ohrozenia. Nad všetkým sa vznáša pochmúrne memento mori v podobe nadchádzajúcej pandémie AIDS.

sm-0824-012f-strajk.rw_res.jpgFOTO - FILM EUROPE

Ľudskosť verzus hlúposť

Viac ako rekonštrukciou autentických udalostí spred tridsiatich rokov je Pride univerzálnym príbehom o humanizme, ľudskosti, potrebe slušného dôstojného slobodného života. Presne vystihuje riziká a hrozby v podobe úzkoprsosti a hlúposti. Proti nim stavia vnútornú integritu a čistotu malých, obyčajných, ostrakizovaných a vysmievaných.

Nevyhýba sa veľkým citom, no nezneužíva ich – a napriek občasnému závanu syntetického optimizmu je príjemnou zábavou pre kultivované publikum, ktoré sa neuspokojí s bežnými letnými blokbastermi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy zo Sme.sk

Začne nosiť Kočner väzenský odev a prečo nejde Rusko do basy? (otázky a odpovede)

Kedy začne rozhodovať Najvyšší súd a ďalších 10 odpovedí.

Marian Kočner odchádza zo súdu 27. februára 2020 pred rozhodnutím o vine a treste za falšovanie zmeniek TV Markíza.
Marian Kočner na Špecializovanom trestnom súde 27. februára 2020 pred rozsudkom za falšovanie zmeniek TV Markíza.
Marian Kočner a Pavol Rusko.