Jeho meno znelo príliš nebezpečne. Aj tak svojou avantgardou presvedčil

V Banskej Bystrici vystavujú dielo Jaroslava Rösslera. Paríž dobre urobil, keď ho kedysi vyhostil. Vďaka tomu dnes má Česko svetového fotografa.

Jaroslava Rössler (25.5.1902 - 5.1.1990)(Zdroj: Wikipédia)

V Banskej Bystrici vystavujú dielo Jaroslava Rösslera. Paríž dobre urobil, keď ho kedysi vyhostil. Vďaka tomu dnes má Česko svetového fotografa.

Avantgardný fotograf Jaroslav Rössler by spravil veľkú kariéru v Paríži, keby jeho meno neznelo pred vojnou príliš nebezpečne. Hoci sa vrátil do Čiech, u nás jeho dielo nie je veľmi dostupné.

Jaroslav Rössler bol pokrokový umelec. Radikálny fotograf a experimentátor so svetlom a tieňom. Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia sa stal členom najradikálnejšej českej umeleckej skupiny Devětsil a zásadným článkom českej fotografickej avantgardy.

Preto sa zdá úplne prirodzené, keď dnes jeho dielo vystavujú slovenské a české galérie, tak ako práve teraz Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici. Pritom stačilo málo, aby sa z domáceho tvorivého prostredia navždy odpútal a jeho fotografie nám boli takmer nedostupné.

sm-0825-011f-kruh.rw_res.jpg
Bez názvu (1928)

Osudná demonštrácia

Mal iba pätnásť rokov, keď začínal v ateliéri slávneho fotografa Františka Drtikola. Naberal tu svoje prvé umelecké skúsenosti a - čo sa neskôr ukázalo ešte osudovejšie - zoznámil sa tu so svojou budúcou manželkou Gertrudou Fischerovou. Rössler odišiel do Paríža, vtedy centra svetovej avantgardy. Aby sa uživil, venoval sa najmä komerčným zákazkám a reklamnej fotografii. Pracoval napríklad pre firmy Michelin a Shell.

Jeho pobyt vo Francúzsku sa skončil po dvadsiatich rokoch, a to kuriózne. Raz si ako okoloidúci fotografoval demonštrujúcich štátnych zamestnancov. Úradom bolo podozrivé jeho meno - blížila sa druhá svetová vojna a považovali ho za nebezpečného človeka, ktorý pracuje pre Nemecko. V roku 1935 ho vyhostili.

Práve vďaka tomu, že sa musel vrátiť domov do svojej vlasti, ho dnes môžeme považovať za českého fotografa. „Inak by bol francúzskym umelcom,“ povedal kurátor výstavy v Stredoslovenskej galérii Josef Moucha.

Jaroslav Rössler bol rovnako uznávaný ako František Drtikol, Jaromír Funke či Josef Sudek. Nielen doma, ale aj vo svete. Abstrakcii sa venoval už na prelome desiatych a dvadsiatych rokov minulého storočia a svojou pokrokovou tvorbou mohol kontrovať aj takým zvučným menám ako Alvin Langdon Coburn, Paul Strand, Christian Schad alebo László Moholy-Nagy.

sm-0825-011f-lessest.rw_res.jpg
Lešenie (1964)

Drahý fotograf

Okrem fotografie sa venoval kresbe, vtedy nesmierne populárnej koláži či obrazovým básňam a typografickým obrazom. Je tiež autorom najstarších českých fotogramov, obrazov podobných fotografii, ktoré sú vytvorené bez pomoci fotografického prístroja. Na celosvetovej scéne sa touto technikou preslávil americký umelec Man Ray, podľa ktorého sa takéto tieňové obrazy niekedy nazývajú tiež rayogramy.

Na Slovensku sme jeho práce mohli prvýkrát vidieť na jar v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave, až potom sa presunuli do Banskej Bystrice. Projekt pod kurátorským dohľadom Josefa Mouchu k nám doputoval z Topičovho klubu v Prahe, kde sa predstavil vlani.

Kým naši susedia videli aj Rösslerove kresby a maľby, u nás je výstavný koncept sústredený najmä na fotografie. Diela vznikli nazväčšovaním z pôvodných Rösslerových negatívov, väčšinu z nich vytvorila autorova dcéra. Fotografie sa vybrali tak, aby korešpondovali s prácami, ktoré Rössler kedysi sám nazväčšoval. Jeho originály sú však veľmi drahé a v Čechách dnes už nedostupné.

sm-0825-011f-mimoza.rw_res.jpg
Mimóza, 1930

Ešte ho treba objaviť

Dodnes sa Rösslerove diela predávajú na zahraničných aukciách. Zaujímavé je, že sú medzi nimi aj práce, ktoré sme u nás nikdy nepoznali.

Autorova pravnučka Daniela Havránková na tlačovej konferencii v Bratislave povedala, že do ich osudu zasiahla práve epizóda z Francúzska: „Jeho odchod z Paríža je aj pre našu rodinu obostretý rúškom tajomstva. Odišiel naozaj zo dňa na deň a nemohol si so sebou zobrať ani svoje práce. Kadečo tam zanechal. Dodnes občas objavujeme nejaké pre nás úplne neznáme diela.“

Autorka je kunsthistorička

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 727
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 548
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 464
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 444
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 072
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 032
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 658
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 490
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 274
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 222

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Pre hudobníkov sa blížia Vianoce. Toto sú najočakávanejšie albumy do konca roka

Bolo to niekoľko plodných mesiacov. Môže to potvrdiť Beck, U2 alebo Jana Kirschnerová.

Juraj Lehotský: Rodičia často strácajú niečo, čo by ich mohlo robiť šťastnejšími

Režisér filmu Nina hľadá vo svojich filmoch paralely k vlastnému životu.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.