Prestížny festival prinesie nevšedné divadelné tituly. Silno to vrie v ruskom a izraelskom undergrounde.
Bez teba nehráme. Ak ideš do toho, podpor nás. Touto výzvou sa otvára webová stránka najznámejšieho nezávislého maďarského súboru Krétakör.
Preslávil ho zakladateľ Árpád Schilling, novátorský divadelník a režisér. Za kritiku vládnej politiky a nekonformný postoj sa dostal do umeleckej opozície, nemá podporu domácich inštitúcií a je odkázaný pracovať v zahraničí. O tom je príbeh jeho najnovšej inscenácie Lúzer. Je veľmi osobná. Zaujímala by aj širšiu verejnosť u nás?
Nápadná cudzina
Aj takto musia uvažovať dramaturgovia nášho najväčšieho medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Blíži sa jeho 24. ročník a koncom septembra Nitra opäť ožije divadlom, ktoré prináša vo svete vážne témy a jedinečné tvorivé postupy.
Spomínané maďarské divadlo bolo na festivale už viackrát, tento rok ho neuvidíme. „To mi je najviac ľúto, témou by sa síce dobre hodilo, ale kontext je príliš špecifický,“ hovorí divadelný dramaturg Ján Šimko (na snímke).
Apokalypsa, Nowy Teatr, Varšava
Do tohtoročného výberu zahraničných predstavení na prestížny festival nezahrnul napríklad ani české divadlo, ponuka však aj tak vyzerá sľubne. Hoci na prvý pohľad pôsobí až nápadne cudzinecky, prináša nevšedné tituly, pri ktorých niet pochýb, že aktuálne a autenticky reagujú na spoločenskú a politickú situáciu v domovskej krajine a vo svete.
Vyskladali sa podľa preferencií dramaturgickej rady a kritických odborných ohlasov, ktoré tvrdia, že v uplynulej sezóne bola stále veľmi silnou oblasťou nemecká divadelná scéna. Nová výrazná generácia však dozrela aj v poľskom divadle a silno to vrie v ruskom a izraelskom undergrounde.
V prípade viacerých pozvaných súborov išlo navyše o prejav gesta na podporu tvorcov. „V zákulisí ide aj o kultúrno-politickú komunikáciu,“ hovorí Šimko. „Oficiálne kruhy často odporúčajú na festival celkom iné predstavenia, aké si napokon vyberieme.“
Tribunál pre Rwandu
Výsledkom teda bude deväť zahraničných inscenácií. Napríklad Belgičania pricestujú do Nitry s titulom Starý Monk, označovaným ako džezová óda na život. Ukrajinské divadlo z Ľvova uvedie rockový koncert R+J, čiže Romea a Júliu na opačných stranách občianskej vojny na majdane.
Nowy Teatr z Varšavy v Apokalypse konfrontuje pohľad svetoznámeho režiséra Passoliniho s víziou ikony politickej žurnalistiky Oriany Fallaciovej a zúrivej kritičky islamských teroristov.
Legendárny moskovský Teatr.doc sa zase inšpiroval denníkmi lotyšského kulaka odsúdeného za členstvo v protisovietskej organizácii. Inscenácia Vjatlag je výnimočným svedectvom o živote v stalinskom gulagu.
Štvavé rádio, Medzinárodný inštitút pre politické vraždy, Zürich
Telavivský režisér a choreograf Arkadi Zaides v produkcii Archív nadviazal na projekt izraelského Informačného centra pre ľudské práva na okupovaných územiach Becelem. Palestínski dobrovoľníci v ňom videokamerami dokumentovali, ako sa vo verejných priestoroch porušujú ľudské práva.
Zo Zürichu pricestuje zoskupenie Medzinárodného inštitútu pre politické vraždy. Jeho Štvavé rádio bude rekonštruovať vysielanie rwandského rádia podľa záznamov a výpovedí zhromaždených Medzinárodným súdnym tribunálom pre Rwandu.
Rwanda bude aj témou francúzsko-britskej speváčky a tanečníčky Dorothéy Munyanezyovej. Našla silu vyrozprávať osobný príbeh o strate najbližších, zavraždených pred očami rodiny. Tá bola nútená opustiť milované mesto.
Vjatlag, Teatr.doc, Moskva
Podeliť sa a dávať
Inscenácie spája ústredná téma – je ňou empatia a schopnosť podeliť sa a dávať.
Ján Šimko v tejto súvislosti upozorňuje práve na pohľad diváka. Z umenia od čias moderny podľa neho zmizli normatívne pravidlá a každý umelec si vytvára vlastné. Divák je pri základnej otázke, čo je a čo nie je umenie, odkázaný na vlastnú skúsenosť.
„Paradoxom je, že divák sa môže začať práve preto uzatvárať do seba,“ hovorí. „To môže ohroziť jeho schopnosť vcítiť sa, čo je neželaný efekt, s ktorým treba pracovať.“
