Je to iba vietor
Čo je ponižovanie od gadžov oproti reálnemu strachu o život
Kinotip / Lumiére, Bratislava 17.30
Veľkoplošné plagáty maďarskej vlády, ktoré majú odstrašiť migrantov od prechodu hraníc krajiny, sú zdrojom zloby a xenofóbnych nálad domácich obyvateľov. Ešte šťastie, že sa k slovu dostáva aj štipľavý sarkazmus opozície. Situácia nie je ľahká, vláda dokonca pripravuje vojsko a migrantov na hraniciach Maďarska v týchto dňoch polícia rozháňala slzotvorným plynom. Boli medzi nimi stovky detí.
V súvislosti s týmito udalosťami sa neodbytne vracia spomienka na prípad spred niekoľkých rokov. Neznámy páchateľ v chudobných maďarských osadách vyvraždil viacero rómskych rodín. Dodnes nie je potrestaný a vo vzduchu ostala visieť otázka – kde sa v človeku berie bohorovnosť, že môže takto chladne súdiť?
Rómsky masaker v Maďarsku vtedy vyrazil dych maďarskému režisérovi Benedekovi Fliegaufovi. Pôsobil v zahraničí, rozhodol sa však ihneď vrátiť domov. Dva roky cestoval po krajine, stretával sa s Rómami, žil s nimi a hľadal vhodných predstaviteľov do svojho filmu.
V príbehu podľa skutočnej udalosti sleduje členov jednej rómskej rodiny. Otec žije v Kanade, kde dostal prácu a zarába na letenky pre manželku a dve deti. Žena zatiaľ pracuje doma, ako môže – príležitostne chodí upratovať a zametať ulice. Vstáva skoro ráno, kým deti ešte spia.
Dcéra sa vzápätí sama vyberá do školy – teplé raňajky ju nečakajú, ani partia kamarátok v triede, no pobyt v škole motivuje túžba vycestovať za hranice. Brat školu fláka, my však už tušíme neodškriepiteľný dôvod: brázdi okolie a prečesáva les, v ktorom sa môžu ukrývať vrahovia. O život práve pripravil ich susedov a dedina po strašnej udalosti žije v neustálom strachu. Každodenné ponižovanie od gadžov je oproti tomu len mizivým zlomkom zničujúcich pocitov.
Režisér sústredenou, detailnou kamerou sleduje jednotlivé kroky svojich hrdinov, každé ševelenie lístka dáva ich pohybu význam. Nás drží v tesnej blízkosti, doslova necháva neznámeho vraha dýchať nám priamo na krk. Kto z nás bude ďalšou obeťou?
Hranica medzi spoločnosťou akceptovaným životným štandardom a neprijateľným spôsobom života je veľmi krehká. Bohužiaľ, nápadným poznávacím znamením býva práve rozdiel ľudskej rasy. Je to iba vietor je film, ktorý nedovolí zabudnúť, že len my sami prehlbujeme priepasť medzi tými bez šance a tými vyvolenejšími.
Eva Andrejčáková
FOTO – MOVIESPIX
Travesty pre pokročilých
Prednáška / Goetheho inštitút, Bratislava 18.00
Keď pred pár týždňami v bratislavskej Kunsthalle otvorili výstavu Fem(inist) Fatal, našli sa ľudia, ktorí ostali znechutení. Výstava priniesla tvorbu autorov a autoriek, čo sa vo svojej tvorbe hrajú s rodovými motívmi. Reagovala zároveň na spoločenské nálady uplynulých mesiacov, keď na Slovensku prebiehali búrlivé diskusie o zmysle takzvanej tradičnej rodiny a o právach ľudí rovnakého pohlavia vychovávať deti.
Umelci a umelkyne sa takto otvorene prihlásili k myšlienke feminizmu. Tá neprežívala ľahko prvé roky po páde režimu, o to obohacujúcejšie je, že sa s ňou už teraz dá pracovať aj na kurátorskej úrovni. V duchu výstavy, ktorá stále trvá, dnes v Goetheho inštitúte odznie aj prednáška Travesty pre pokročilých performerov a performerky. Bude ju viesť kunsthistorička a kurátorka Galérie súčasného umenia v Lipsku Julie Schäfer. Chce otvoriť viac aktuálnych otázok z oblasti umenia a rodových štúdií, medzinárodných vzťahov a politiky.
(ea)
Kainove deti
HBO 21.45
Kainove deti, to sú deti, ktoré sa v detstve stali vrahmi. Nepremyslene, nerozvážne, ale neodvratne. Maďarský režisér Marcell Gerő pôvodne zamýšľal, že nakrúti vymyslený príbeh a hraný film, ale keď sa prehrabával dostupnými informáciami, ktoré by ho mohli inšpirovať, zmenil názor.
Natrafil na dokumentárny film Bebukottak - Dolapení. Niekoľko odsúdených chlapcov v ňom hovorí o svojich skúsenostiach z väzenia. To naňho mimoriadne zapôsobilo a povedal si, že radšej svoj film nakrúti so skutočnými ľuďmi. Troch z nich vyhľadal.
Našiel troch dospelých mužov, ktorí navonok riešia len bežné veci, ako mať čo jesť a prežiť. No ešte aj po dlhých rokoch sa s nimi mohol vracať do živých spomienok a rekonštruovať chvíľu, keď sa v ich živote stalo niečo zásadné, a pritom to vôbec nedokázali pochopiť. Považovali sa za normálnych chlapcov. Sú naozaj vrahmi?
(kk)
Autor: kk
