Prirovnať začínajúcu kapelu k Beatles môže byť bremenom. Mladým Slovákom z Queer Jane to však neprekáža. Poslucháči vraj pre ich album Flowerville lepšiu nálepku nájsť nemohli.
Kvetoslavov. Obec s tisíckou obyvateľov nájdeme na Žitnom ostrove blízko Bratislavy aj maďarských hraníc. Ak si návštevník jej oficiálnej internetovej stránky klikne na odsek „Kultúra a šport,“ nájde len oznamy o zasadaniach zastupiteľstva.
A predsa sa tu zrodil výnimočný album, ktorý navyše meno obce aj nesie, akurát v preklade: Flowerwille. S takýmto názvom albumu debutuje slovenská kapela Queer Jane. Pesničky na ňom napísal jej líder, ešte stále študent filmovej fakulty VŠMÚ, dvadsaťdvaročný Vlado Nosáľ.
Vypočuť si ho celý môžete napríklad aj na sociálnej sieti Soundcloud.
S nákladom 500 kusov
Nie sú to synovia Johna Lennona? Môže napadnúť poslucháča otázka, keď si ich debut prvý raz pustí. Prirovnanie k Beatles môže byť pre začínajúcu skupinu záťažou, pretože to okamžite vyvoláva vysoké očakávania. Naznačuje to tiež, že objavu chýba osobitosť – čo je však v prípade Queer Jane nespravodlivé.
Vlado Nosáľ sa prirovnania nezľakol, dokonca ho teší. „Nemohli nájsť nič lepšie,“ tvrdí. Ak si už vraj poslucháči musia vybrať nejaké nálepky, aby mohli hudbu definovať, tak potom Beatles je stále veľmi širokou škatuľou.
Album si vydávali sami, v náklade päťsto kusov. „Čo na tom bolo ťažké? Všetko.“ Od lisovania, tlače, byrokracie až po dizajn bookletu. So zvukovou stránkou skladieb im pomáhal Čech Ecson Valdes, ktorý, mimochodom, produkoval album Bliiizko kapely Noisecut. Výsledok stojí za to – cítiť z neho profesionálnosť.
Objav roka
Nosáľ začal piesne nahrávať najprv sám, čoskoro sa k nemu pridali bubeník Adam Jánoš a basgitarista Lukáš Valter. Hrajú spolu už tri roky a do budúcnosti hmlisto uvažujú o tom, že by pridali ďalšie nástroje.
Okrem toho, že Queer Jane nahrala cover verziu skladby Gol Den Lip k výročiu úmrtia Deža Ursínyho, na seba upozornila aj tým, že ju nominovali na cenu Radio_Head Awards za Objav roka. Za ďalší úspech možno považovať to, že líder skupiny nahral pieseň s americkým hudobníkom Antonom Newcombom z významnej kapely The Brian Jonestown Massacre. Zoznámili sa počas rozhovoru a Newcombe potom pozval Nosáľa do Berlína, kde pripravili pesničku Prší, prší.
Jokerov úsmev
Pôvodne Vlado Nosáľ napísal asi sto pesničiek, ešte pred termínom v štúdiu. Správny album by však podľa neho mal mať iba desať piesní a tak museli prejsť výberovým konaním – z neho vzišiel nakoniec playlist s jedenástimi. Chcel, aby sa nálady na ňom plynule striedali. Heath Ledger Smile je podľa neho najtvrdšou skladbou z albumu.
Odkazuje snáď jej názov na zosnulého herca, ktorý si v trilógii filmov o Batmanovi zahral vysmiateho zloducha? „Vzniklo to skôr podľa anglickej frázy, používa sa na opis očarujúceho úsmevu. Zaujalo ma to, pretože mne ten výraz pripadá skôr morbídny,“ vysvetľuje Nosáľ.
S následnosťou piesní sa autor hral, preto po najtvrdšej piesni zaradil najjemnejšiu Love You Rain. Prvoradá je preňho melódia – chcel vytvoriť hudbu, ktorá bude chytľavá, ale nie hlúpa. Aj vďaka tomu debut Queer Jane dokáže nakaziť odľahčenou, jemnou, bezstarostnou náladou, ktorá sa nevyčerpá ani po niekoľkých vypočutiach.
Vplyvy sú len vedľajšie
Bob Dylan má pieseň Queen Jane Approximately, spieva v nej o hrdinke, ktorá sa stratila v neskutočnom svete plnom rituálnych činností bez zmyslu. Dylan ju pozýva, aby prišla prežiť niečo úprimné, autentické.
Práve touto piesňou sa mladí hudobníci okolo Vlada Nosáľa inšpirovali, keď si meno kapely vyberali. Nie je teda náhodou, že napriek desiatkam vplyvom (okrem spomínaných Beatles by sme mohli spomenúť Oasis či The Velvet Underground), ku ktorým sa Queer Jane nakoniec aj sami hlásia, z ich debutu vyžaruje najmä priamosť a srdečnosť.
