Leo sa nevrátil z dovolenky, nevieme, čo je s ním, povedal po príchode do kabíny FC Barcelona tréner Luis Enrique a hodil Messiho desiatku Neymarovi.
Budeš hrať ako on, vyhlásil do stíchnutej kabíny tréner, otočil sa a odišiel. Hráči neveriacky pozerali po sebe a hoci nikto nespochybňoval Neymarove kvality (tretí na svete je síce menej ako prvý Leo a druhý Cristiano Ronaldo, ale všetci ostatní futbalisti sú už za Neymarom), všetci vedeli, že Leo je len jeden a že bude v zápase proti Realu veľmi chýbať. Lebo ak sa na niekoho absolútne hodil termín rozdielový hráč, tak to bol Lionel Messi.
Čitatelia (azda) odpustia, že na charakterizovanie a recenzovanie výslovne literárnej témy využívam futbalovú metaforu, ale zdá sa mi, že je svojou podstatou najbližšia k tomu fenoménu, aký po (smrti Stiega Larssona a) svetovom úspechu trilógie Millennium nastal.
Niekto namiesto
Primárna otázka po predčasnej smrti výrazného autora totiž znie - má niekto pokračovať v jeho diele alebo má jeho dielo ostať ukončené smrťou spisovateľa? Chcú čitatelia, aby ďalší diel obľúbenej série napísal niekto iný ako autor, aj vďaka ktorému ste tomuto dielu podľahli?
Pratchettova dcéra napríklad odmieta, aby pokračovala v plochozemskej ságe svojho otca – a hoci pratchettofilovia si musia zvyknúť na fakt, že 41. dielom sa príbehy kapitána Karotku a lorda Vetinariho a čarodejníka Mrakoplaša a trpaslíkov a vlkolakov a upírov a trollov a ... a všetkých ostatných skončia, je to rozhodnutie úplne legitímne. Terry Pratchett bude meraný Terrym Pratchettom a nikým iným.
Larssonova trilógía Millennium je zrejme čosi iné. Vydavateľ sa rozhodol, že fanúšikovia Millennia – de facto neukončeného príbehu Lisbeth Salanderovej a Mikaela Blomkvista – si zaslúžia pokračovanie v tejto príťažlivej sérii.
