Pacienti s neurologickými poruchami majú krásny a plnohodnotný život, chcel dokázať lekár Oliver Sacks. Jeho literárne dielo sa stalo mostom medzi vedou a reálnym svetom.
Ak lekári píšu knihy, čitatelia sa majú na pozore. Buď ich čaká trápenie zahustené múdrymi slovami odborníka, alebo populárny návod na zdravý a dlhý život. Neurológ Oliver Sacks do týchto schém nepatril.
Keď v nedeľu svetové médiá informovali o jeho smrti (mal 83 rokov), ukázalo sa, že bol asi najznámejším neurológom na svete. Medicínu vyštudoval v Oxforde a pracoval ako stážista v nemocniciach v Spojených štátoch. Od roku 1965 žil v New Yorku, kde prednášal na Katedre neurológie lekárskej fakulty NYU a pracoval ako neurológ v domove dôchodcov.
Už v roku 1970 začal písať o svojich skúsenostiach s neurologickými pacientmi. Napísal jedenásť kníh. Stal sa „básnikom neurológie“ a pravidelne prispieval do časopisov New Yorker a New York Review of Books.
Niektorí kritici mu vyčítali, že je lepší spisovateľ ako klinický odborník. Sacks viackrát upozorňoval na to, že dôvodom jeho písania nie je exhibícia svojej erudovanosti, ale rešpekt k pacientom a ich príbehom.
Mozog je úžasný, myseľ krehká
Slovenský čitateľ sa môže začítať do viacerých Sacksových kníh. V knihe Muž, ktorý si pomýlil manželku s klobúkom (je z roku 1985 a v slovenčine ho v roku 2013 vydal Inaque.sk) rozpráva príbehy ľudí, ktorí napriek rôznym zvláštnym neurologickým poruchám dokážu žiť plnohodnotný a kreatívny život. Trápia sa v bizarnom svete neurologických porúch. Jedni stratili spomienky a s nimi svoju minulosť. Ďalší nie sú schopní rozoznávať tváre najbližších. Niektorí majú zvláštne umelecké či matematické nadanie, ale v istom zmysle vybočujú z normálu.
Vo filmovej adaptácii Sacksovej knihy Čas prebudenia hrajú Robert De Niro a Robin Williams.⋌ FOTO – IMDB
Z každej takejto „poviedky“ napísanej s ľudskosťou a empatiou je štúdia živých bytostí bojujúcich proti chorobe. Dokazujú, aké úžasné schopnosti má mozog a aká krehká je naša myseľ.
Antropologička na Marse (1995, Inaque.sk, 2013) je zbierkou siedmich paradoxných príbehov neurologických porúch a kreativity. Je o umelcovi, ktorý stratil schopnosť rozoznávať farby a chirurgovi, ktorý dokáže operovať napriek tikom a začínajúcemu Tourettovmu syndrómu. A autistická profesorka, ktorá má doktorát z prírodných vied, je taká fascinovaná svetom ľudských emócií, že sa cíti ako „antropologička na Marse“.
Halucinovať je prospešné
V Halucináciách (2012, Inaque.sk 2014) Sacks elegantne spája príbehy pacientov s vlastnými zážitkami. Ukazuje, čo nám halucinácie môžu povedať o organizácii a štruktúre mozgu, ako ovplyvnili kultúru, folklór a umenie akéhokoľvek národa a prečo sa v nás skrýva potenciál halucinácií ako súčasti nášho bytia.
Vďaka tomu dnes vieme, že literatúra sa môže stať mostom medzi vedou a reálnym životom čitateľov.
Oliver Sacks sa nikdy neoženil a väčšinu života prežil sám. Vo svojej autobiografii, ktorá vyšla tento rok (On the Move: A Life), prezradil svoju homosexualitu a vzťah so spisovateľom a prispievateľom New York Times Billom Hayesom.
Zomrel v dôsledku rakoviny, o ktorej vedel od januára. Sacksova spolupracovníčka Jacqui Graham pre médiá uviedla, že „zomrel obklopený vecami, ktoré mal rád a ľuďmi, ktorých miloval“.
