Svätý Jur 30. januára (TASR) - Chorvátsko-slovenské múzeum vlastní vo svojom dome vo Svätom Jure Branko Stapar - Agramer. Obsahuje takmer dve tisícky kníh, stovky obrazových dokumentov, pečatí, mincí, medailí, pracovných predmetov a iných historických artefaktov, ktoré našiel na našom území.
Zaujímajú ho slovenské osobnosti pôsobiace v Chorvátsku. Jednou z nich je Eduard Slavoľub Penkala (1871-1922), ktorý je pôvodcom súčasného hlavného záhrebského suveníru pentelkovej ceruzky Penkala. Tento rodák z Liptovského Mikuláša ako mladík odišiel do Chorvátska, kde sa oženil a ostal pracovať. Pochovaný je v Záhrebe a svetu zanechal vyše 70 patentov schválených v v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska - Budíne. Medzi nimi je spomínaná ceruzka pentelka. "Toto neuvádza ani slovenská encyklopédia," podotkol Stapar.
Podobných cenností a rarít má množstvo. Napríklad o Chorvátoch Jelačičovi, Gajovi a Gunduličovi, po ktorých sú v Bratislave pomenované ulice. S hrdosťou oznamuje, že autorom prvej chorvátskej encyklopédie z konca 19. storočia je rodák z Jaseňovej Ivan Branislav Zoch.
"Dokumentujem históriu asi 70 osád, ktoré v 16. storočí založili Chorváti na terajšom území západného Slovenska," uviedol pre TASR zberateľ. Z nich v súčasnosti udržujú chorvátske tradície iba v Šenkviciach, Devínskej Novej Vsi, Chorvátskom Grobe, Čunove a Jarovciach.
Chorvátsky rodák žijúci od roku 1969 vo Svätom Jure vlastní aj pôvodné pečate Malaciek, Budmeríc, Stupavy, Pezinka, Modry a iných miest z chorvátskeho osídlenia. Robí výskum chorvátskych priezvisk a hľadá ich pravlasť a následné putovanie po krajinách. Samozrejme, že súvisia so Slovenskom. Zatiaľ ich vyriešil a skompletizoval 110.
"Je tu miléniova história chorvátsko-slovenských vzťahov," ukazuje na preplnené knižnice a iné dokumenty, aké by mali radi v jeho vlasti. Napríklad prvý bedeker o Dubrovníku z roku 1906, ktorý vraj nemajú ani v múzeu tohto turistického centra. "Mohol by som im ho draho streliť," smeje sa zberateľ. Za rarity možno považovať prvé vydanie prvých chorvátskych novín Novine horvatzke zo 6. decembra 1835 a Danicza z 10. decembra 1835.
Súčasný dôchodca, ktorý 30 rokov odpracoval v Slovenskej televízii, sa rovnakú dobu zaoberá týmto koníčkom a mrzí ho, že nemá v rodine nasledovníkov. "Asi to všetko venujem múzeu Chorvátska, keď sa tu vytvorí," dodal zberateľ. Upozornenie: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotomateriál
