Presne dva mesiace po prvej slovenskej návšteve Philipa Glassa prichádza do Bratislavy iný priekopník hudobného minimalizmu. O tri roky starší Phill Niblock prešiel podobným kvasom newyorskej avantgardy 60. rokov, no na rozdiel od Glassa nikdy nezaznamenal výraznejší komerčný úspech.
Niblock bol od počiatku typom umelca, ktorý neustále prekračoval hranice medzi médiami, hľadajúc rôzne prieniky, voľné analógie či náhodné strety. Stratégie ako sa vyhnúť popisnosti a vlastnej recyklácií nachádzame naprieč jeho celým dielom. Sám hovorí o večnej snahe „vytvárať zvukový a vizuálny svet, ktorý je voľne otvorený rôznym interpretáciám a mnohým predstavám“. Vidieť to môžeme už v ranných filmových dielach zhromaždených pod titulom The Movement of People Working, v ktorých sa objavuje príznačný záujem o dlhodobé procesy, detailné, takmer nepostrehnuteľné zmeny, o čas ako taký a tiež o samotné vlastnosti filmového obrazu či o niečo neskôr zvuku.
Niblockov hudobný minimalizmus vylučuje typickú repetíciu, skôr než Glassovské či Reichovské opakujúce sa štruktúry pripomína bezčasovú meditáciu na vlnách intenzívneho zvuku. Takýto fyzický zážitok, po ktorom nedokážete odhadnúť rozdiel medzi minútami a hodinami pripomína azda najväčšmi donekonečna sa tiahnuce zvukové plochy praotca „drone music“ La Monte Younga. Oboch spája záujem o minimálne vyjadrovacie prostriedky, bezprostredný záujem o vnímanie umeleckého diela a autentické „tesanie z času“.
Skladateľ Tom Johnson opísal Niblockov štýl v zmysle jeho poetiky štyrmi základnými vlastnosťami: no melody, no harmony, no rhythm, no bullshit. Ani po takmer piatich dekádach sa v Niblockovom radikálnom prístupe nič nemení, akurát k nemu dokáže pristupovať z rôznych skladateľských pozícií. Raz ako skladateľ pre menšie ansámble, inokedy ako osamotený solitér sediaci za laptopom alebo ako kurátor progresívnej umeleckej platformy Experimental Intermedia či v neposlednom rade ako vystavujúci umelec chrliaci na návštevníkov niekoľkohodinové pomaly sa premieňajúce tóny.
Bratislavská návšteva je o to vzácnejšia, že podobné legendy avantgardnej či experimentálnej hudby navštevujú naše končiny stále sporadickejšie. Opätovné návraty do Európy sú tak jedinečnou možnosťou počuť na vlastné uši umelca, ktorý definoval celú jednu, v súčasnosti často citovanú vetvu experimentálnej hudby. Vo štvrtok 3. septembra tak máte v priestore bratislavskej A4-ky možnosť stretnúť sa s osobitým zvukovým majstrom a špecialistom na oprostenie sa od časových starostí.
