Ukazuje, že diktatúra v ľuďoch pretrvala, aj keď ju oficiálne nahradila demokracia. Len sa skryla do pivníc.
Z filmu El Can, nového argentínskeho hitu. FOTO - TASR
„Keď chodím po ulici, ľudia sa na mňa usmievajú a zdravia ma. Odzdravím každého, ale vôbec neviem, kto to je,“ hovoril v rozhovore pre SME argentínsky režisér Pablo Trapero. Jeho filmy nikdy nepotvrdili hollywoodsku teóriu, že do kina sa chodí preto, aby sa zabudlo na problémy. Stali sa populárnymi, aj keď boli nekompromisným obrazom krajiny, ktorú ovláda korupcia.
Ten istý vzorec sa uplatnil aj teraz, keď sa rozhodol, že nakrúti drámu z obdobia, keď Argentína prechádzala z diktatúry do krehkej demokracie. A vymyslel si, že to bude ilustrovať príkladom známej a v spoločnosti rešpektovanej rodiny Pucciovcov, ktorá unášala bohatých kamarátov najstaršieho syna a ukrývala ich doma v podzemí. Keď sa dopracovala k výkupnému, zabila ich. A okolie akoby bolo slepé...
Pablo Trapero bol pred pár rokmi hosťom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. FOTO - TASR
Pabla Trapera od nápadu odhovárali, vraj ani nezoženie peniaze. No zohnal ich a nakoniec mal film El Claan (Klan) v kinách väčší úspech, ako mala výborná komédia Damiána Szifróna Divoké historky – v Argentíne už film videli dva milióny ľudí. Oba produkovali bratia Almodóvarovci.
Trapero tvrdí, že Argentína doteraz zahmlieva udalosti z polovice osemdesiatych rokov, film El Clan však dokazuje, že Argentínčania začínajú citlivo vnímať zodpovednosť jednotlivcov.
„Stále sa o nej bavíme ako o niečom vzdialenom, spájame ju s vládou alebo s firmami, inštitucionalizujeme ju. Nemyslíme na to, že korupcia je naša, že je osobná,“ hovorí Trapero.
S Klanom práve súťaží na festivale v Benátkach.
