Keďže nový počin Iron Maiden aj napriek prísnym opatreniam unikol na internet ešte týždeň pred vydaním, bolo celkom dobre možné, že išlo len o ďalší premyslený ťah. Piva Trooper sa napokon predalo už viac ako 10 miliónov a akýkoľvek iný tovar s logom skupiny ide skvelo na odbyt v každom segmente už 40 rokov.
No Iron Maiden nikoho neopíjajú lacným rožkom. A tak ich šestnásty štúdiový dielo The Book Of Souls (Kniha duší) vychádza rovno na dvoch monumentálnych albumoch a obsahuje jedenásť prevažne rozsiahlych skladieb a kompozícií. Najdlhší opus v histórii skupiny prináša 92 (!) minút progresívneho tvrdého rocku a poctivej muziky, pri ktorej sa však nebudete nudiť ani sekundu.
Bruce Dickenson. FOTO - SITA/AP
Opus magnum
Smrtonosný maskot Eddie prvýkrát s výrazne tmavšou farbou pleti zazerá z čiernej obálky, aby rukou výtvarníka Marka Wilkinsona čo najlepšie ilustroval negatívny obraz tretieho sveta a personifikoval náš strach z neznámeho aj temnej budúcnosti. A hoci nejde ani tentoraz o konceptuálny album, „Kniha duší“ predstavuje opus magnum ako kompaktné dielo nevídanej sily. Inšpiráciu starobylým mayským svetom a jeho zánikom premieňa skupina na bohatý a pestrý materiál s jednotiacou témou podobne ako na albume Fear Of The Dark z roku 1992.
Za týmto účelom si prizvala na spoluprácu i slovutného historika a odborníka na Mayov Simona Martina a nahrávku produkoval Kevin Shirley (Led Zeppelin, Rush, Journey atď.) v tom istom parížskom štúdiu, kde v roku 2000 prvý raz pracoval pre skupinu na veľkom comebackovom albume Brave New World po návrate speváka Brucea Dickinsona a gitaristu Adriana Smitha späť do radov skupiny.
Kniha duší sa otvára
„Tu je duša človeka,“ ohlasuje psychedelický bluesový spev v úvodnej skladbe If Eternity Should Fail (Ak by večnosť mala zlyhať). Desivé apokalyptické intro s trúbami jerichovými pretne ústredný melodický motív troch zohratých sólových gitár a pieseň nám postupne ponúkne všetko, čo od nehrdzavejúcej Železnej panny čakáme. Charakteristický zvuk skupiny dopĺňa výrazná basová linka a neprestajná paľba bicích, udierajúcich doslova z každej strany.
A nad tým všetkým sa týči oduševnený prejav a mimoriadne silný hlas frontmana, ktorý zreje vekom ako brandy. Úvodná a záverečná skladba albumu pochádza práve z jeho autorskej dielne a Dickinson je tvorcom celkového ideového konceptu rovnako ako v prípade legendárneho albumu Powerslave (Otrok moci) z roku 1984.
Odkaz Mayov hrozivo sugestívne zrkadlí našu hrôzu a strach zo všetkého cudzieho a neznámeho, ako aj neschopnosť prispôsobiť sa, čím sami neraz privádzame skazu celého pokolenia. Periodicky sa opakujúca hrozba zániku, ale aj opätovného obrodenia a nádeje utícha s akustickou gitarou a hororovú bodku za osemminútovou kompozíciou dáva záhrobný hlas „žneca duší“ v štýle Kinga Diamonda.
Od speedu až po flamenco
Rýchlosťou svetla si vás získa pilotný singel Speed Of Light s raketovým tempom a pokračujúcou témou osudu ľudstva a nasledujúce „Veľké neznámo“ predstavuje prvé spomalenie so zádumčivým basovým introm a nebeským refrénom a súčasne prvý príspevok od basgitaristu, zakladateľa a šéfa skupiny Stevea Harrisa v tandeme so Smithom. O tom, že aj trinásťminútová kompozícia môže byť skutočnou hitovkou presvedčí poslucháčov druhá najdlhšia skladba nového opusu s názvom „Červený a čierny“.
Temné flamenco v úvode sa rýchlo zmení na dravý prúd krvavej vášne, emócií a energickej hudby s častými zmenami tempa a melodiky, čo napokon platí pre celý album. Prostoduchý hulákavý refrén prekvapí nečakanou koncovkou so srdcervúcou prosbou: „Potrebujem niekoho, kto by ma zachránil.“ Po zurčivom gitarovom vstupe vo When The River Runs Deep prichádza bičujúce vlnobitie s prekvapivo upokojujúcim a harmonickým refrénom a prvý album uzatvára desaťminútová titulná skladba, rozprávajúca o temných proroctvách našej budúcnosti, ako aj o nevyhnutnej potrebe obety.
Záhuba z oblakov
Death Or Glory čiže Smrť alebo sláva. Prvá skladba na albume číslo dva prekvapí burácajúcim swingovým rytmom a nasledujúca Shadows Of The Valley (Tiene z údolia) zas pripomenie základy dávneho hitu Wasted Years. „Časy sa menia, no klaun zostáva rovnaký,“ znie refrén Tears Of A Clown (Slzy klauna) ako poklona tragickému údelu klaunov a pamiatke slávneho hollywoodskeho herca Robina Williamsa. Jediná jemnejšia skladba na albume miestami pripomína takmer baladu, našťastie len takmer.
Iron Maiden totiž na ošúchaný tanečný parket jednoducho nikdy nepatrili. Trio gitarových majstrov Dave Murray, Adrian Smith a Janick Gers svoje umenie predvádzajú po celý čas v plnej miere a ani predposledná The Man Of Sorrows nie je výnimkou. Citlivé melancholické nápevy a medzihry dotvrdzuje bubeník Nicko McBrain svojim presným rytmom, no aj neodmysliteľnými výpadmi a interpretačnou vynaliezavosťou.
Samotné finále nového diela, takmer dvadsaťminútová kompozícia „Ríša oblakov“ siaha do oblakov hudobného neba ako mohutná baroková katedrála. Tíšivý zvuk piana v úvode vyrazí doslova dych a uši poslucháčov musia byť v strehu až do posledného tónu monumentálnej orchestrálnej skladby s niekoľkonásobnými zmenami temp a nálad. Tragédia vzducholode R101 z 30. rokov minulého storočia spoľahlivo privádza návaly hudobnej exaltácie a iba potvrdzuje, v čom tkvie najväčšia sila Iron Maiden.
Ešte lepší ako minule
Koniec koncov, príbehy, ktoré skupina čerpá zo svetovej histórie, literatúry, ale aj filmu zostávajú nesmrteľné a rovnako neohroziteľná je dnes aj Železná panna. „Snívajúci možno umrú, no sny žijú ďalej,“ pripomína finálny refrén ako ozvena v úplnom závere nového albumu. Oblaky sa rozplynú a poslucháčom zostávajú na tele zimomriavky, aké nedokážu vyvolať žiadne sny, iba číra skutočnosť. A tá je jednoznačná. Iron Maiden patria k jedným z najcennejších príkladov hudobného dedičstva posledných desaťročí, ktoré aj dnes prinášajú zábavu aj potešenie, no súčasne stihli vychovať niekoľko generácií nadaných hudobníkov, umelcov, špičkových vedcov aj politikov.
Nový album kapely prekonáva minulý album The Final Frontier (2010) po hudobnej stránke o niekoľko tried a podľa všetkého by mal prekonať aj rekord v počte prvých priečok predajnosti. Svetovú superskupinu je však stále najlepšie počuť naživo, o čom sa budeme môcť presvedčiť na budúci rok na masívnom celosvetovom turné, ktoré Maideni absolvujú na jednom z najväčších lietadiel sveta Jumbo Jet Boeing 747, pričom okrem Európy navštívia prvý raz stredoamerický Salvádor aj komunistickú Čínu. Už teraz je viac než isté, že nás čaká gigantická spektakulárna šou ako za čias slávneho turné World Slavery Tour 1984-85. Ibaže egyptské pyramídy nahradia tie mayské.
Kniha duší má totiž čo povedať fanúšikom na všetkých kontinentoch.
Autor: Agda Bavi Pain
