Patrícia Koyšová vystavuje v Galérii Čin Čin diela, pri ktorých postupovala podobne ako majstri čínskej kaligrafie.
Patrícia Koyšová: 90 x 205
Galéria Čin Čin, Bratislava
Patrícia Koyšová: Krajina 2
Maliarka Patrícia Koyšová rozmýšľa nad cestou do Číny. Študovala by kaligrafiu, umenie sústredenia, momentu a tvorivého gesta a priamo na mieste, kde vznikalo, by sa učila od veľkých majstrov.
"Keď maľujem, blížim sa k niečomu podobnému," hovorí. "Nevolám to ani cvičením, ani meditáciou. Vnímam pri tom skôr nádych a samotný akt. Keby som sa do Číny dostala, zrejme by som zistila, čo všetko mi je ešte v umení kaligrafie vzdialené. No aj tak som šťastná, že som maliarka a že môžem s takýmto sústredeným gestom pracovať." V Bratislavskej galérii Čin Čin dnes Patrícia Koyšová otvára výstavu s názvom 90 x 105. Je na nej niekoľko sérií obrazov a jednou z nich je vzduchová kaligrafia.
Keď si predstavuje čínskych majstrov, vidí ich, ako pracujú s "megaštetcom". Ona sama štetec používa trochu menej, po ruke má skôr vzduchový kompresor a vysokotlakové striekacie zariadenie - také, aké používajú maliari, keď v krátkom čase potrebujú vybieliť veľa izieb. "Jeho tlak dosahuje až dvesto barov, podarilo sa mi ho vybartrovať," hovorí. "Spočiatku sa mi zdalo nekontrolovateľné, no dnes ho už viem dobre ovládať, narábam s ním v podstate ako so štetcom. Okrem toho páči sa mi, že medzi mnou a plátnom vytvára odstup, a že pri tom môžem pracovať s prúdom vzduchu."
Patrícia Koyšová: Úryvok z básne.
Patrícia Koyšová: Z cyklu Živočíšne druhy.
Svoje obrazy dotvára aj vzduchovou pištoľou a štetcom, ale tak, aby po ňom nezostali príliš viditeľné stopy. Myslí si, že divákom pri vnímaní výstavy pomáha, ak nevidia použitú techniku - môže im to urýchliť cestu k obsahu. Samozrejme, bez toho, že by im ho pomáhala interpretovať. "Dnešný vizuálny svet je hyperrýchly a virtuálny, preplnený bilbordmi, ktoré sa na nás valia z každej strany. Stále však verím, že maľba je médiom, ktoré to vie zastaviť. Dostáva nás späť k podstate a k nemenným vlastnostiam v nás: inštinktu, intuícii, imaginácii," hovorí.
Názov jej výstavy vychádza z formátu, ktorý zvolila. Plátna týchto rozmerov majú u nej v ateliéri stabilné miesto pri okne, potrebuje ich každý deň, keď ráno prichádza a má chuť pracovať. Väčšinou sú len začiatkom. Pomáhajú jej rozvíjať tému a riešiť maliarske záhady, kým neprejde na plátno väčších rozmerov. Tentoraz sa z nich stali ukončené diela, na ktorých možno vystopovať jej premýšľanie nad kaligrafiou, živočíšnymi druhmi aj pohľadom na stavenisko za oknom, ktorý v ateliéri má.
Fongopolis (premietanie a mestská hra)
FILM / Hlavná železničná stanica, Bratislava 17.00
Dej animovaného filmu Fongopolis sa odohráva v snovom prostredí železničnej stanice. Preto bude nepochybne zaujímavé ho vidieť v salóniku tej bratislavskej. Film je dielom poľskej animátorky Joanny Kozuchovej žijúcej na Slovensku.
Vytvorila príbeh o mladom huslistovi, ktorý má zahrať životné sólo s filharmóniou mesta Fongopolis. Cestou na správne nástupište sa však stratí v chaotickom priestore plnom reklám, nápisov, svetiel a pohybujúceho sa davu.
Premietanie bude spojené s mestskou hrou – kto sa zapojí, môže hľadať cestu z mestského labyrintu Bratislavy. Hry budú pripravené aj v Goetheho inštitúte na Panenskej ulici.
Čítanie mien obetí holokaustu
Mestské divadlo POH, Bratislava 18.00
FOTO: SME – Tomáš Benedikovič
Židia sú povinní nosiť židovské označenie, nemôžu byť notármi, advokátmi ani sudcami a nemajú volebné právo, písalo sa v nariadení z 9. septembra 1941. Takmer tristo rôznych paragrafov pod súhrnným názvom Židovský kódex vtedy vydala vláda slovenského štátu a zapojila sa tým do krvavej politiky tretej ríše.
Pošliapanú dôstojnosť a zmarené ľudské životy už siedmykrát pripomenie projekt novinárky a spisovateľky Ľuby Lesnej. Na spomienkovej akcii sa zo zachovaných deportačných listín prečíta približne stovka mien obetí holokaustu. Väčšina z nich nikdy nemala ani hrob, prečítanie mena je preto jediný spôsob, ktorý umožní prinavrátiť ich ľudskú dôstojnosť. Menný zoznam obetí v minulosti čítali viaceré osobnosti kultúrneho života napríklad Emília Vášáryová, Peter Lipa, Iveta Radičová, Michal Hvorecký, Ján Štrasser či Daniel Hevier.
Autor: mog, kul
